Zvýšenie DPH a jeho dopad na domácnosti
Zásadná zmena daňového zaťaženia potravín sa rysuje na obzore. Avizované zvýšenie dane z pridanej hodnoty na niektoré potraviny z 19 na 23 percent sa dotkne až štvrtiny všetkých potravín, pričom najviac zasiahnú rodiny s deťmi. Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, varuje pred vážnymi následkami tejto rozhodujúcej politiky.
Rozsiahly zoznam potravín pod zvýšenou DPH
Napriek pôvodným vyhláseniam vlády, že zvýšenie DPH sa bude týkať len cukrovín a slaných snackov, sa ukazuje, že zoznam dotknutých potravín je ďaleko rozsiahlejší. Obsahuje aj raňajkové cereálie, müsli, ovocné kapsičky či snacky určené pre najmenších. Týmto spôsobom sa vláda postaví proti už aj tak napnutým rozpočtom rodín.
Porovnanie DPH v regióne
Podľa Venhartovej je Slovensko na kritickom bode, keďže sa stáva krajinou s najvyššou DPH na potraviny v regióne. Zatiaľ čo v Česku je DPH na potraviny 12%, v Poľsku sa pohybuje od 5 do 8% a v Maďarsku od 5 do 18%. Naša krajina tak zostáva na kritickej hranici, čo sa týka zabezpečenia potravinovej sebestačnosti a dostupnosti pre občanov.
Riziká pre potravinovú sebestačnosť
Venhartová taktiež poukazuje na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti potravinovej sebestačnosti. Negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami každoročne narastá a Slovensko sa čoraz viac spolieha na dovoz potravín. Konsolidačné opatrenia, ktorými sa zvyšujú náklady zamestnávateľov, túto situáciu len prehlbujú. V konečnom dôsledku slovenské potraviny nedokážu cenovo konkurovať zahraničným výrobcom, čo predpokladá ďalšie zhoršenie situácie na trhu s potravinami.
Výzva vláde
Hlas Potravinárskej komory žiada vládu o revíziu týchto konsolidačných opatrení, ktoré by mali brániť rozvoju nielen potravinárskeho sektora, ale aj ekonomiky ako celej. Venhartová uzatvára výzvu, aby sa vláda zamyslela nad rozsiahlejšími opatreniami na ochranu spotrebiteľov a vyváženie rozpočtov rodín, ako aj na podporu domácich producentov.
