Pavol Placek: Oživenie staručkého jablkového sadu
V Bytči sa opäť rozprúdila životadarná energia, a to v podobe staručkého jablkového sadu, na ktorom sa snaží oživiť jeho bohatú históriu Pavol Placek. S odhodlaním a nádejou sa púšťa do zveľaďovania areálu, ktorý kedysi hostil až sedemtisíc stromov. Po rokoch zanedbania sa Pavol nebojí vziať na seba ťažkosti, aby vrátil sade jeho pôvodnú slávu.
Chémia z neba, nie z obchodu
Pavol na tieto stromy nalieha, že jeho prístup je čisto prirodzený. „Len božia chémia,” tvrdí, keď hovorí o tom, čo používa na starostlivosť o stromy. Tento chlapík sa vyhýba chemikáliám, čím vykresľuje obrázok dôvery vo vlastné schopnosti a Božiu pomoc. Kto by očakával, že v dobe, keď sa všetko obklopuje priemyselnou výrobou, sa nájde niekto, kto sa derie proti prúdu?
Realita sadu: Vysoká úroda na horizont
Roky bez starostlivosti síce vychudili jeho srdce, ale Pavol s radosťou zjavuje, že aj tak ešte rodí. Je si vedomý, že znovuobnovenie staručkého sadu nie je úloha na jeden deň, ale v každoročených obdobiach úrody dúfa, že sa jeho vnuci čoskoro zahĺbia do práce okolo jabĺk, čím sa tradícia i láska k pôde prenesie na ďalšie generácie.
Smiešne čísla, vážna práca
Pavol dokázal za tri roky investovať 25-tisíc eur, aby si zabezpečil nevyhnutné stroje, akými sú traktor či mulčovač, ktoré mu uľahčia prácu. Jeho snaha je povzbudzujúca; aj keď znie množstvo jabĺk na strome ohromujúco, vedecká počtárska realita hovorí, že počet sto kilogramov jabĺk môže poskytnúť viac alkoholu v podobe pálenky ako bežné odrody. To sa nemôže nepáčiť.
Samozber: Mýtus či realita?
Na jeho sady chodí množstvo ľudí, predovšetkým z blízkej Žiliny, no aj z vzdialenejších Kysúc či Považskej Bystrice, aby si nazbierali vlastné jablká za 35 centov za kilo. Ale či dostane všetku úrodu do rúk? Nie, zrejme nie. Mnoho jabĺk má zostávať na stromoch, a to zamýšľa Pavol nechať na rozhodnutí samotného osudu. „Keď Pán Boh požehná stromy, nech si ľudia oberú,” hovorí z ľahkým úškrnom, ktorý ukazuje jeho bezstarostný prístup.
