Nezabudnuteľná tvorba Juraja Szántóa
V šere zabudnutia sa ukrýva meno, ktoré si zaslúži viac, ako len zaslúžené miesto v histórii umenia. Juraj Szántó, keramikár a umelec znamenitosti, navždy opustil tento svet pri oprave svojho vlastného diela. Osud ho zastihol v momentoch kreativity, kedy jeho majstrovské dielo malo ožiť opäť na svetle. No plejáda nezáujmu zo strany širokej verejnosti tento evidentný talent popiera.
Prvá ucelená výstava jeho úžasných diel sa uskutočnila až 43 rokov po jeho smrti. Až v súčasnosti, keď jeho dielo čakalo na uznanie, sa po ňom znova začali pozerať inštitúcie, ktoré sa rozhodli preniknúť do umenia jeho hravosti a elegance.
Odkaz kultúrneho dedičstva
V Košiciach sa s pomocou Krajského pamiatkového úradu a Základnej školy Felix koná výstava, ktorá nie je len oslavou umenia, ale zároveň pripomienkou nedostatku uznania, ktoré autor celý život zažil. V jeho prácach sa snúbia technické motívy, abstraktné geometrické vzory a životné inšpirácie z prírody, ktoré sú pre súčasnosť stále relevantné.
Szántó, vzdelaný právnik s umeleckou dušou, dokázal, že umenie a každodenný život môžu fungovať v dokonalej symbióze. Jeho rukodielne dielo, ktorého srdcom nie je len technika, ale aj duša, sa stalo zrkadlom jeho emocionálneho života. Ale napriek tomu, že sa vzniesol k svojim ambíciám, svet umenia ho zostal ignorovať, akoby mal strach prijať génia medzi sebou.
Nezvyčajná výstava a zapojenie komunity
Podujatie s cieľom znovu oživiť Szántóvu kreativitu sa konala v atmosfére súdržnosti a spolupráce. Žiaci, rodičia a návštevníci dostali príležitosť vyskúšať si, aké to je tvoriť v jeho štýle. Rukami keramikárky Andrej Čepiššákovej sa opäť spojil svet Szántóovej keramickej mozaiky, okolo ktorej sa utvorila komunita nadšencov.
Vo svetle jeho diela sa preskúmava, akým spôsobom ovplyvnili osobné príbehy deti, história rodín a kultúra celého regiónu. Mnoho z jeho vrstovníkov zostalo v tieni, avšak jeho meno sa snaží medzi nimi skutočne vyniknúť.
Bodliaky z minulosti
Juraj Szántó, narodený v júli 1908, mal históriu snaženia, jeho vznesený status sa síce dostal do pozornosti elít, ale srdce verejnosti ostalo chladné. Kdeže ignorančná lavína zatvorila dvere svetu jeho talentu, v jeho dielach sa objavuje fascinujúci kontrast medzi umením a bezcieľnou existenciou.
Tento výnimočný človek, ktorý bol svojou dušou blízky k zvieratám a životu, preto potreboval hľadať spôsob, ako sám seba preniknúť do reálneho sveta. Jeho sochy na verejných priestranstvách majú svoj význam, nezostávajú však úplne neocenené. Možno je už načase postupne prehodnocovať minulé previnenia a brána jeho diela sa otvára na čoraz širšie.
Všetko nasvedčuje tomu, že jeho dielo si zaslúži, aby sa rýhlo hlboko do našich sŕdc, až kým sa zabudnuté umenie konečne neobjaví v plnej kráse. V záplave nových talentov a súčasnej kultúry je Szántóova práca vzácnym klenotom, ktorý je potrebné znova osvetliť, aby sme sa spoločne zamysleli nad transformujúcou silou umenia.
