Obrovské investície, minimálny prínos: Vila Zara v Smolníku
Ako už mnohí z nás predpokladali, len ťažko sa verí, že investovanie 1,2 milióna eur z eurofondov do Vily Zara v Smolníku viedlo k výraznému rozvoju cestovného ruchu. Po troch a pol rokoch prevádzky sa ukazuje, že za toto obdobie sa v priemere ubytovalo len osem hostí mesačne. Tento alarmujúci údaj naznačuje, že verejné prostriedky boli vynaložené s otáznymi výsledkami.
Vila, ktorú prevádzkuje podnikateľ Radoslav Baran a jeho spoločnosť BHSA, s. r. o., sa nachádza v blízkosti opustenej továrne na cigary. Na prvý pohľad je to krásny projekt, ktorý by mal v oblasti podporiť turizmus, no realita sa ukazuje byť úplne iná. Zatiaľ čo starosta Smolníka, Radoslav Dlugoš, presviedča o pozitívnych prínosoch pre miestny cestovný ruch, data sú neúprosné.
Nízka obsadenosť a absencia reklamy
Podľa oficiálnych údajov, v tejto vile sa počas 42 mesiacov ubytovalo iba 347 hostí, pričom celkový počet prenocovaní dosiahol iba 730. To všetko znamená, že priemerná obsadenosť zariadenia nepresiahla päť percent. Na prvý pohľad je tento údaj šokujúci, zvlášť ak vezmeme do úvahy výšku investičných nákladov.
Doplňujúca analýza ukazuje, že investícia 1,2 milióna eur sa preukázala ako mimoriadne neefektívna – každá prenocovanie, ktoré využilo verejné prostriedky, vyšlo daňových poplatníkov na približne 1 640 eur. Takto vysoká cena za nocľah odhaľuje hlbokú nesúvislosť medzi očakávaniami z investície a skutočným využitím penziónu.
Žiadne značenie, žiadna reklama
Pokiaľ ide o propagáciu, v okolí Vily nie je ani jediná reklamná tabuľa, čo naznačuje, že podnikatelia zjavne nemajú záujem prilákať hostí. Miestni obyvatelia reportujú, že ak tam niekto naozaj príde, často sú odrazení vysokou cenou za ubytovanie, alebo im prevádzkovatelia nedostatočne informujú, že majú obsadené. Tieto faktory ukazujú na nedostatok snahy zabezpečiť úspešnú prevádzku, pričom mnohí užívatelia recenzujú Vila Zara negatívne online.
Skandál zahalený v oblakoch eurofondov
Na pozadí tejto skandálnej situácie sa nachádzajú eurofondy, ktoré mali v úmysle aktivovať slovenské vidiecke oblasti a turistický ruch. Osud Vily Zara však svedčí o nakladaní s verejnými zdrojmi, ktoré, zdá sa, nevedie k žiadnym zásadným výsledkom. Ubytovacie zariadenia, ktoré za podobný čas zaznamenali minimálny záujem, by mali byť predmetom prísneho auditu a posúdenia.
Hoci Radoslav Baran plánoval rozvoj turizmu, otázkou zostáva, či sú eurofondy navrhnuté na pomoc skutočne využití na svoj účel. Skutočnosť, že z plného financovania nedemokraticky profitujú iba zúžené skupiny podnikateľov, iba potvrdzuje potrebu jasnejších a spravodlivejších pravidiel. Investície do Vily Zara by mali byť vzorovým príkladom toho, ako nie vynakladať verejné prostriedky.
