VYHRAŤ VOJNU: RUSKÁ PROPAGANDA A JEJ VPLYV NA KONFLIKT S UKRAJNOU
Ukrajina opäť vystupuje s požiadavkou, aby medzinárodné súdy začali súdiť ruských propagandistov, ktorí svojou rétorikou vyzývajú na genocídu a vojnové zločiny. Tento krok nasleduje po znepokojujúcom trende, v ktorom prominentní ruskí médiá a ich moderátori, ako je Vladimir Solovjov, otvorene podnecujú k násilným činům voči Ukrajine a jej civilnému obyvateľstvu.
Solovjov, ktorý je stredobodom ruskej štátnej propagandy, v nedávnej relácii vyhlásil, že mestá ako Kyjev a Odesa by mali byť „zaplavené“ a doslova vymazané z mapy. Tieto šokujúce vyjadrenia sa nielenže zúčastňujú v diskurze o vojne, ale podnecujú aj atmosféru strachu a nenávisti voči ukrajinskej civilizácii.
Vojna je už takmer dva roky v plnom prúde a propagandistická agenda Kremľa sa posunula do fázy, kde diskurz o vojne zahŕňa aj otvorené výzvy na použitie jadrových zbraní proti európskym krajinám. Zatiaľ čo Ukrajina zasiela žiadosti na Medzinárodný trestný súd (ICC) s cieľom stíhať týchto propagandistov, prax ukazuje, že odsúdenie a potrestanie týchto vyhlasovateľov môže byť zložité.
Nejde len o vyhlásenia jednotlivých moderátorov; celé médiá, oslovené analytikmi a politológmi, sa zúčastňujú na vytváraní naratívu, ktorý legitimizuje nadmerný vojenský zásah a podporuje vojnové zločiny. Títo propagandisti narúšajú HUMANITÁRNE práva a posilňujú násilné formy politiky, ktoré sú pre konflikt s Ukrajinou tragicky nebezpečné.
Ukrajinská strana argumentuje, že neľudské podmienky civilného obyvateľstva na okupovaných územiach sú do značnej miery výsledkom dehumanizačnej kampane. Ruskí činitelia ako Solovjov aktivne podnecujú k zločinom vojnovej povahy a ich propagandistické vyjadrenia sú pre ukrajinských civilistov smrteľné.
Historicky sa podarilo za podobné skutky potrestať niektorých propagandistov — príkladom sú prípady počas Norimberského procesu, kde bol za podnecovanie k genocíde odsúdený Julius Streicher. Ale mnohí sa v navrhovaných procesoch bránili slobodou prejavu, čo vedie k zložitosti podobných súdnych konaní. Ukrajina smeruje k tomu, aby zabránila, aby podobné situácie ostali nepotrestané.
Je jasné, že ruskí propagandisti vo svojich výzvach otvorene diskutujú o „eliminácii“ a „zákaze existencie“ celého ukrajinského národa, pričom ich slová sa dajú ľahko spojiť s vojnovými zločinmi. Súdne konania a ich výsledky by mohli mať zásadný vplyv na to, ako bude svet reagovať voči tak preventívne šíreným dezinformáciám. Treba si uvedomiť, že skutočná zodpovednosť musí byť spojená nielen s aktmi násilia, ale aj s verbálnou podporou aktov, ktoré vedú k násiliu.
Právo a spravodlivosť by teda mali prevažovať nad slobody pre propagandu, ktorých cieľom je podnecovať k násiliu a občianskej vojne. Tieto prípady teraz musia byť posúdené, nielen so zreteľom na ich význam v historickom kontexte, ale aj na to, ako môžu ovplyvniť budúce generácie vnímania vojny a mieru v našej spoločnosti.
