KDH a jeho izolácia medzi Bruselom a Ficom
V posledných dňoch sme boli svedkami dvoch alarmujúcich signálov zo strany Európskej únie, ktoré zasiahli Slovensko. Prvý naznačuje začatie právneho konania zo strany Európskej komisie vo vzťahu k novej novele ústavy a druhý prichádza zo Súdneho dvora EÚ, ktorý zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné uznávať homosexuálne manželstvá uzavreté na základe legislatívy iných krajín. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa týmto dostalo do zložitých pozícií, v ktorej sa nachádza proti tlaku Roberta Fica, ktorý využíva každú príležitosť na vyvolanie konfliktných situácií.
Od KDH počujeme reprodukovaný jazyk, ktorý sa nezaraďuje do proeurópskej opozície, ale znie ako ozvena Smeru. Hnutie otvorene kritizuje rozhodnutie Komisie a europoslankyňa Miriam Lexmann označuje verdikt súdu ako hazardovanie s budúcnosťou EÚ. Pred historicky krátkym časom totiž KDH prispeje k zmene ústavy, ktorou sa mala ustanoviť «kultúrno-etická zvrchovanosť», čím sa Fico dopustil istého politického predpokladu.
Milan Majerský obhajoval svoju činnosť na základe naivnej argumentácie – pokiaľ je v ústave zakotvený mechanizmus na ochranu pred „progresívnymi extrémami“, všetko je v poriadku. Ale realita je iná. Mísia sa mu v rukách dvoch povinností: na jednej strane sú povinní brániť svoje konanie, na druhej strane riskujú, že sa stanú spolupáchateľmi Fica.
Aby chápali, akú nezmyselnosť obhajujú, potrebovali by niektoré faktory, ako napríklad Súdny dvor EÚ, ktorý sa nezameriava na slovenskú politiku a jej protagonizmus. Pre takýto inštitút je kladený dôraz na základné hodnoty EÚ, ktoré sa musia dodržiavať. Pre KDH to môže byť fatálna situácia, pretože cirkulujúca porcia iskier medzi Bruselom a Ficovým naratívom narúša všetko, čo by mohli považovať za vlastné ideologické prvenstvo.
Aktuálne, KDH sa ocitá v dynamike, ktorá by zaradila ostatné strany hlbšie do ficovskej sféry vplyvu. Pred očami sa mu objavujú prekážky, ktoré sa začínajú prekrývať s politikou Smeru a jeho chladným prístupom k spolupráci v rámci EÚ. Očakávanie KDH, že by sa tieto spolupráce ktoré kvitnú s Progrese Slovensko mohli výrazne posunúť, sa prikláňa k ilúzii, počnúc prehlbovaním krízy medzinárodných vzťahov.
Ako sa zdá, KDH sa deli na dve cesty – jedna môže viesť smerom k zmene, druhá sa stáva stálou súčasťou slovenskej politickej scény, ktorá sa uzatvára pred proeurópskym zapojením a degeneruje na vnímanú neschopnosť akceptovať talianky európskej realismu. A na tejto ceste sa stávajú vytlačenými do temných kútov politiky, kde vládne nezaujaté slovensko-slovensko.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/kdh-medzi-bruselom-a-ficom-pise-matus-ritomsky
