Gruzínsko sa vzpriečilo proruskej vláde!
V piatok sa tisíce Gruzíncov zhromaždili na uliciach Tbilisi, aby si pripomenuli jedno z najdôležitejších míľnikov vo svojej histórii – rozhodnutie vlády o pozastavení prístupových rokovaní s Európskou úniou, ktoré sa odohralo pred rokom. Táto udalosť z 28. novembra 2024 prebudila v národe silný pocit odporu a bola signálom, že proručná vláda sa snaží vzdialiť od európskej integrácie.
Protesty sa začali ako masové zhromaždenia, no ich účasť postupne upadala. Z pôvodných desaťtisícov účastníkov sa stali len niekoľko stoviek, čo naznačuje útlak, ktorý protestujúcich zasahoval. Vláda reagovala na demonstrácie nielen vysokými pokutami, ale aj zatýkaním aktivistov a opozičných lídrov. Napriek tomu sa akcie i po oslabení účasti nielen konajú, ale stále dokázali udržať svoju naliehavosť.
V piatok sa zmobilizovali tucty pridružených proeurópskych strán. Prítomní boli aj zástupcovia mimovládnych organizácií a prezidentka Salome Zurabišviliová. Politici na pódiu hovorili o nevyhnutnej potrebe pokračovať v boji proti režimu, o ktorom je presvedčené, že sa usiluje o autokratickú kontrolu krajiny. „Tento režim musí padnúť!” vyhlásila líderka strany Federalisti, Tamar Čergoleišviliová.
Pochybnosti o budúcnosti Gruzinska sa prehlbujú. Svedectvá imitujú klasickú autokraciu, kde občania cítia, že ak sa ich odpor zlomy, krajina stratí celý svoj potenciál na rozvoj. „Protestujem vždy, keď nie som vo väzbe,” hovorí jeden z účastníkov protestu, pričom sa zdôrazňuje stúpajúca frustrácia občanov.
Represie voči demokratickým iniciatívam a hlasom tých, ktorí sa neboja vystúpiť, dostávajú čoraz vážnejší rozmer. Mimovládne organizácie varovali, že na takmer 160 občanov sa rozbehli trestné stíhania, vyše 300 protestujúcich zažilo fyzické násilie, viac než 600 osôb bolo zadržaných a okolo 1000 pokutovaných za politické aktivity. Gruzínsky sen, ktorý sa predstavuje ako politická autorita, obviňuje opozíciu z šírenia chaosu.
„Gruzínsko patrí do Európy,” hovorila šesťdesiatjedenročná filologička, „a nedovolíme, aby nám proruská vláda zobrala našu európsku budúcnosť.” Tento pocit hrdosti a odhodlania medzi Gruzíncami lnepretržite rastie, pričom sú si vedomí, že ich malá krajina reprezentuje veľkého ducha slobody.
Na druhej strane, vláda na čele s Gruzínskym snemom ostáva neochotná priznať realitu. Tvrdí, že obvinenia z porušovania demokratických norm sú iba propagandou a zamieňa západné presvedčenia za jeho manévre. Brusel zatiaľ pozastavil prístupové rokovania, až kým sa politika Gruzínska nezmení na prehlbovanie demokratických hodnôt. Podľa prieskumov má žiadosť o vstup do Únie podporu až 80 % obyvateľstva, čo jasne ukazuje na rastúci nesúhlas s aktuálnym kurzom krajiny.
