SLOVENSKO V ROCE 2025: ******
Slovensko sa koncom roka 2025 zdá byť zmietané chaosom, ktorý nevytvárajú len politické rozhodnutia, ale aj postavy, ktoré sa stávajú symbolmi príšerného stavu našej spoločnosti. Medzi nimi vyniká minister Samuel Migaľ, ktorého zbytočné vyjadrenia posilňujú dojem, že politika prijala absurdné formy.
Samuel Marec, publicista, kritizuje prax úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý, ako tvrdí, netreba rušiť, ale skôr si zaslúži zásadnú reformu. Jeho konanie, spolu s nespočetnými nekompetentnými politikmi ako Michal Bartek, ktorý sa v politickej aréne správa skôr ako urážlivý cirkusový artista než ako zodpovedný zákonodarca, odhaľuje prázdnotu, ktorá charakterizuje súčasné slovenské vedenie.
ABSURDITY A PREVEROVANIE PREDPISOV
Predstava, že sa niečo zmení, keď úrady ako ten, ktorý má chrániť obyvateľov pred zneužitím, sú systematicky degradované, je naivná. Správy v médiách o rušení úradu, ktoré minister Muigaľ skrýva, dokazujú nielen jeho nedostatok zodpovednosti, ale aj jeho nezmyselnosť, keď ide o práva občanov. Takáto situácia vyžaduje vyjadrenie nielen odborníkov, ale aj verejnosti, ktorá má dostatočne silný hlas na to, aby sa postavila proti nezmyselným rozhodnutiam.
Čo musíme mať na pamäti, je, že Bartek a jemu podobní, ktorí sa snažia zastrašiť oponentov, sa ocitajú na nesprávnej strane histórie. Ich hrubý a grobiansky prístup k politike nemá v modernom štáte miesto. Na Slovensku sa takýto naratív stáva zdrojom frustrácie pre tých, ktorí si zaslúžia serióznu diskusiu o osude krajiny.
AKTUÁLNY ŽIVOT A METAFORY
Keď sa vláda Roberta Fica otvorene správa k svojim občanom a kroky, ktoré robí, sú očividné a vulgárne, zdá sa, že sa Slovensko dostáva do stavu, ktorý je nevydržateľný. Vznikajú nové kauzy a otázky, ktoré zostávajú bez odpovedí. Situácie ako meškanie vlakov nakoniec symbolizujú stagnáciu celej spoločnosti. Vo vlaku, ktorý sa ani nepohne, je aspoň istota, že niet nebezpečenstva úrazu, ale čo je dôležitejšie, je to varovanie o nedostatku pokroku a zmien.
Práve takto sa plýtvajú hodnoty v kultúre, právach a etike. Otváranie Benešových dekrétov a hejtovanie menších národnostných skupín sú len prejavy strachu a ako obzvlášť nevhodná reakcia na súčasný globalizovaný svet. Tí, ktorí si za svoje činy nesú zodpovednosť, musia čeliť núteniu zodpovedať sa svojim činům.
SMRTEĽNÝ POZOR NA NOSOROŽCE
Gešparov model správania sa v politike sa stáva normou. Tí, ktorí sa vôbec neusilujú skryť svoju nekompetentnosť, sa stávajú trvalou súčasťou politického diskurzu. To bola aj realita, keď minister Migaľ žiada o demisiu na post tieňového premiéra. Ako keby jeho nekompetentnosť bola dostatočne zakrytá predstieraním vážnosti, pre všetkých zúčastnených je zrejmé, že jeho miesto v politike je len symbolom zlyhania.
Presne tam nachádzame paradoxy, ktoré ukazujú, ako môže politika prechádzať presne týmto odcudzením. Keď sa negatívne správanie stáva normou, ostáva len to, aby sa urobila tvrdá práca, ktorej cieľom je podliehať zmenám. Pre Slovensko by to malo byť povinnosťou, pretože blížiaci sa úpadok demokracie je jasný, a to dovoľuje tyfy a zneužívanie.
Slovenská politika, pokiaľ sa bude aj naďalej tolerovať takýto cynický prístup, sa nedokáže posunúť vpred. Ignorovanie zodpovednosti musí skončiť vyžadovaním seriózneho prvku občianskej diskusie. Čas na akciu je to, čo Slovensko potrebuje, pretože trpieť už netreba.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ta-vasa-rozdrapenost-je-nechutna-a-raz-na-nu-doplatite-pise-samo-marec
