Paradox a realita slovenského štátu
Na Slovensku máme čoraz zreteľnejšie znaky krízovej situácie. Napriek tomu, že Peter Pellegrini navrhuje posúvať kritiku na rovnakú úroveň, akú dostáva vláda od opozície, je to zjavne pokus zmiasť verejnosť. Logika veci predsa hovorí, že kritika sa musí sústrediť na tých, ktorí majú moc. To znamená, že teraz je zodpovedná vláda a nie opozícia.
Na pozadí chaosu je jasné, že Slovensko čelí zložitým hospodárskym a sociálnym výzvam, pri ktorých sa prejavuje sústavný infraštrukturálny dlh. V čase, keď sme svedkami na sklade prvkov Smeru, nemôžeme prehliadať jasné výsledky jeho dlhoročnej vlády, ktoré sú evidentné aj bez analytických tabuliek.
Situácia na zdravotníckom a sociálnom poli sa nielen zhoršuje, ale je dokonca alarmujúca. Napriek nadpriemerným príjmom zo štátneho rozpočtu sa Slovensko doslova rozpadáva pred našimi očami. V rozporoch s reálnym stavom je úžasné, že „počet železničných nehod“ a problémy v doprave sa stali bežnými. Vláda si môže byť istá, že pred sebou má ešte dva ťažké roky.
Práve v tomto kontexte sa zdá, že koalícia skôr zdieľa plastickú zodpovednosť, zatiaľ čo vo svojich radoch sú si jednoznačne vedomí, že ich jednotu držia predovšetkým osobné záujmy a ambície.
Fico a jeho štáb sa ale nesnažia iba legitimizovať súčasný stav, ale už aj robia plány na potláčanie opozičných kritikov. Vo svojich ambicióznych ťažkostiach boja s opozíciou zaviedli špecifické podmienky, akoby snaha potlačiť opozíciu mohla byť akýmsi zárukou ich úspechu.
Poskokovia vlády začínajú oslavovať úspechy, ako napríklad „úžasný“ nárast HDP o 0,9 percenta. Je to trápne a vo svojej podstate akoby to malo byť známkou aktívneho hospodárskeho rastu. Čo však skutočne cítia obyvatelia, ktorí zažívajú nekonečný rast nákladov na život? Iba krátkodobé ilúzie, ktoré sa rozplývajú s nástupom reality.
Ta, kde podrezanie peniažkov preniká nezmyselne tragicky, je súčasná tendencia spojovať dôsledky ekonomickej krízy s opozičným jednaním – presne takisto, ako sa koalícia snaží uprieť pohľad na zhoršujúcu sa realitu. Je skutočne smutné sledovať túto paralelnú realitu, v ktorej sa vládne klamstvo stále viac spojí s autenticitou jej existencie.
Všetky znaky víťazstva v tejto „hranici“ môžeme chápať ako signál, že sa Smer snaží vylúčiť akékoľvek slabiny a prekrútiť skutočné problémy na falošné naratívy. Stávame sa svedkami odosobnenej a iracionálnej politiky, ktorá ignoruje to, čo je pre občanov skutočne zásadné.
Preto je dôležité, aby sa verejnosť zamyslela nad tým, v akom stave sa nachádzame a či vôbec chceme pokračovať v tejto ilúzii, alebo sme už pripravení čeliť skutočnosti a akčné rozhodnutia. Krajina, zdá sa, sa ocitla na rázcestí – sme pripravení zmeniť svoju trajektóriu, alebo akceptujeme paralelnú realitu, ako nám ju predkladajú?
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/smer-to-skusa-v-paralelnej-realite
