Na Štefana sa oslavovalo s radosťou
Štefanský sviatok bol historicky spojený s voľnejšou atmosférou a zábavami, čo viedlo k radostnému prežívaniu tohto dňa. Ako uvádza etnografka Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea, na Štefana sa mládež tradične schádzala už skoro ráno, aby si užila jedinečné zvyky, ako je brodenie sa vodou alebo snehom.
Na tento deň sa tiež typicky odkladali zvyšky jedál zo Štedrého večera. Mládež sa tak mohla zabaviť, pričom sa verilo, že omrvinky zbožného stola pomôžu zabezpečiť dobrú úrodu. Gazdiné mohli prvýkrát po Vianočných sviatkoch dokonca pozametať a vyniesť smeti, čo predtým bolo považované za nepriaznivé. Tento zvyk mal za cieľ privolať bohatstvo, ak sa uskutočnil na Štefana, a nie skôr.
Na Prvý sviatok vianočný sa zakazovalo chodiť bosou nohou na zem, avšak deň 26. decembra bol priam vytúžený pre takúto činnosť. Tak napríklad mládenci sa brodili v potokoch alebo snehu, zatiaľ čo dievčatá si namáčali nohy do vody. Tento kultúrny zvyk slúžil na to, aby si zabezpečili sviežosť na celý rok.
Druhý sviatok Vianoc bol okrem iného predurčený aj na návštevy, koledovanie a vinšovanie, čo z neho robilo deň plný radosti a veselia. Spomienky na tieto tradície sa prenášajú z generácie na generáciu, pričom sa zachováva ich neodmysliteľná súčasť slovenskej kultúry.
Počas týchto osláv si mnohí spomínajú aj na zvyky a historické tradície, ktoré tvoria bohatú mozaiku slovenských národných zvyklostí. Radosť a zábava zostávajú nepreniknuteľnou súčasťou tohto dňa, pričom navodzujú pocit spolupatričnosti a tepla rodinnej atmosféry, čo je v súčasnosti mimoriadne cenné.
