Kam ideme? Kde je náš domov?
Pred sviatkami sa cesty z Bratislavy premenili na zakrivené tepny, z ktorých sa s každým odjazdom odkrýva náš skutočný smer. Hodiny sa predlžujú na nekonečné momenty, keď každý automobil zamieňa svoj domov s nadšením pre lyžovanie alebo rodinné stretnutia. Čas plynie a jazda, plná batožiny s nákupmi, sa stáva súčasťou nášho prežívania.
Čo vlastne hľadáme? Pokiaľ sme sa v Bratislave usadili, prežili sme tu prelomové okamihy – vzdelanie, lásku, rodinu, priateľov a zamestnanie. Napriek tomu snívame o návrate do miest, ktoré nás formovali. Kráľ Werich raz povedal, že ak nie my, tak aspoň naše kosti tu zostanú. A práve preto platíme za hrobové miesto našich predkov, lebo nám poskytuje istotu.
Otázka zostáva: môže sa niekedy obrátiť prúd emigrácie späť a podporiť návrat ľudí do regiónov, ktoré sú v súčasnosti prázdne? Počet obyvateľov vidieckych oblastí sa za posledné desaťročie zmenšil o milióny, zatiaľ čo mestské oblasti naďalej prosperujú. V roku 2024 sa Slovensko opäť stretne s poklesom populácie a trend migrácie nebude čoskoro zastavený.
Odchod mladých však znamená aj stratu pre regióny – prichádzajú o pracovné sily, slová a tradície. Títo mladí ľudia odchádzajú za príležitosťami a anonymitou, ktoré im mestá ponúkajú. No ak sa majú niekedy vrátiť, musí im byť poskytnutý priestor pre kariérny rast, dostupné bývanie a služby, ale aj skutočné miesto, ktoré si môžu zamilovať – vidiek, ktorý sa častokrát považuje za menejcenný, ale ktorý má inú civilizačnú kapacitu.
Návrat by mal byť zmysluplným prejavom patriotizmu a posilnením lokálnej kultúry, čo by malo stať aj v záujme samospráv. Kultúra je totiž to, čo udržuje komunity pokope: kníhkupectvá, kiná, kluby, divadlá a knižnice sú míľnikmi, ktoré udržiavajú komunitu svojich obyvateľov.
Trendy v regionálnych politikách po celej Európe naznačujú, že by sme mali prestávať riešiť problém vidieka ako niečo, čo sa musí zachrániť, a namiesto toho vytvárať priestory plné rôznych príležitostí. Keď prestaneme vnímať návrat domov ako zlyhanie alebo apátiu, regióny budú schopné rozkvitať.
Ak vláda začne chápať návrat ako pozitívny krok a poskytne na to potrebné nástroje, môžeme sa tešiť na vznik nového druhu mobility, ktorý by opäť priviedol ľudí späť do regiónov.
A tak sa tu blížia Vianoce, v miestnom kultúrnom dome sa chystá silvestrovská zábava. Známky nostalgie sa miešajú s moderným životom – deti z okresného mesta tancujú a miestna kapela zahraje skladby od Abby po Žbirku. Romantizmus v našich bratislavských srdciach, rozmaznaných tekvicovým latte a súčasným umením, stále prahne po návrate k základom.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/pred-sviatkami-sa-ukaze-kde-sme-naozaj-doma
