Szatmáry v Aréne: Najväčšia trápnosť? Nechcel by som umrieť nahý
Michael Szatmáry, známy komik a moderátor, sa vo svojej relácii „Aréna” otvorene zamýšľa nad starnutím, humorom a pocitmi židovskej komunity v súčasnej dobe. Pri diskusii s Janou Krescanko Dibákovou priznáva, že sa postupne vyrovnáva s faktom, že starnie. Vtipne opisuje, ako sa raz pozrel do zrkadla v obývačke a myšlienka na svojho starého otca sa mu ihneď vynorila: „Pane Bože, starý otec, si to ty?” To však nie je jediné, čo ho trápi.
Szatmáry vo svojich vyjadreniach prichádza s názorom, že starnúci muži potrebujú okolo seba mladé kritické hlasy, aj keď priznáva, že v oblasti politiky to neplatí vždy. Humor zmenil tvár, avšak on sa mu snaží prispôsobovať, aj keď niektoré témy mu prídu mimoriadne citlivé, obzvlášť v súvislosti so situáciou v židovskej komunite, ktorá sa vo svete opäť ocitá pod tlakom a ohrozením.
Pri rozprávaní o situácii židov sa jeho tvár stáva vážnou. „Nevpamätám si dobu, keď sa židia cítili tak nepríjemne a osamelo. Mám pocit, že sme zostali sami,” hovorí. V diskusii sa zmieňuje aj o svojich pocitoch, keď s humorom konfrontuje realitu a trápnosť, čo je pre neho veľmi reálnym pocitom. „Trápnosť sa zvyšuje a musíte si to uvedomiť,” dodáva.
Vo svojej relácii sa Szatmáry dotýka aj politiky a hovorí o tom, ako sa jeho mama, zakladateľka významných iniciatív, pokúšala naučiť ho sebaobranu. Jeho výchova bola poznamenaná židovskými tradíciami a slobodou, ktorú mu matka poskytla, no s neustálym dôrazom na česť rodiny.
Skepticizmus voči politiky
Michael sa vyhýba politickému humoru, pretože verí, že politici sa často nedokážu použiť na svoje vlastné slabiny. Pri hodnotení politických osobností dodáva: „Pre mňa, ako humoristu, je dôležité sledovať skutočnosti, nie sa zameriavať na mŕtvoly.” Niekedy realita prevyšuje akúkoľvek vtipnú reakciu, a on sám je skeptický voči tomu, že by politici skutočne dokázali inšpirovať masy.
V súvislosti s humornými výstupmi sa zamýšľa aj nad otázkami vulgarizmov v súčasnom humor, pričom si myslí, že vulgarizmy majú svoje miesto, ale mali by byť umne zapracované. „Nie je dôležité len, čo hovoríte, ale aj ako to poviete,” uzatvára.
Antisemitizmus a empatia
S voľbe medzi humorom a vážnymi otázkami Sahtmáry vysvetľuje, že útoky na židovské komunity v Európe vzrástli. „Nastal čas, keď si židia pripadajú ohrození nielen fyzicky, ale aj psychicky,” podotýka. Vyzýva k rozlišovaniu medzi politikou izraelskou a židovskou identitou, ktorú niesol celý svoj život. V očiach verejnosti sú židia často stigmatizovaní a on verí, že je dôležité brániť práva všetkých občanov bez ohľadu na ich etnický pôvod.
Na záver
„Ja len dúfam, že sa situácia zlepší, v zásade si myslím, že sme si navzájom povinní pomáhať,” uzatvára. Jeho slová sú silným apelom na všetkých, aby sa zasadzovali za spravodlnosť, rovnosť a vzájomnú podporu vo všetkých oblastiach života. Michael Szatmáry dokazuje, že aj prostredníctvom humoru je možné prenášať vážne posolstvá, ktoré sú dnes viac než potrebné.
Zdroj: www.sme.sk/domov/c/szatmary-v-arene-najvacsia-trapnost-nechcel-by-som-umriet-nahy
