Poklonu mu zložil Jašin: Miliónový brankár, ktorý nezažil olympiádu
Tibor Rihošek, nesmierne talentovaný brankár, sa narodil a vyrastal v Sládkovičove, kde sa formovali jeho prvé športové sny. Futbal tu bol neraz súčasťou detstva, s chlapcami sa hrali zápasy na improvizovaných ihriskách pri kostole. „Bránky sme si robili z tehál a hrali sme do tmy. Vždy ma posielali do brány a mne sa to páčilo,“ spomína na svoje začiatky 89-ročný Tibor Rihošek.
V týchto raných rokoch sa již jasne ukazoval jeho talent, ktorý ho viedol aj k iným športom – basketbalu, volejbalu, hádzanej a neskôr aj tenisu. Pri aktívnej účasti na všetkých týchto športoch si Tibor vytvoril povesť všestranného talentu. Ocenením pre neho sa stalo získanie ocenenia pre najlepšieho športovca školy, pri ktorom dostal tenisovú raketu ako darček, čo bola vtedy výnimočná česť.
Veľký vplyv na jeho rast mal jeho otec, odborník v odbore, ktorý biznisovo riadil a bol známy ako uznávaný odborník v cukrovare. „Otec vedel spustiť celý cukrovar, bol skutočný profesionál,“ hovorí s hrdosťou. Tento rodinný zázemie mu poskytlo silný základ, na ktorom nielen vyrastal, ale aj rozvíjal svoju kariéru.
Rihošekova futbalová cesta sa od začiatku ukazovala ako mimoriadna. Ako 16-ročný už obliekal dres A-mužstva, pričom sa zúčastnil aj turnaja Slovenských cukrovarov v Trebišove, kde si víťazne zahral proti dospelým. Rýchly prechod do Galanty znamenal dôležitý krok v jeho kariére: „Prišlo mi tu veľmi dobre. Malia sme ako tím kvalitné ihriská a skvelé zázemie pre tréningy,“ doplnil svoje spomienky na Galantu.
Pod profesionálnym vedením trénera Poláka sa mu podarilo dosiahnuť významné úspechy, keď sa v rokoch 1952 a 1953 stal vicemajstrom Slovenska, no najvýznamnejšia ponuka prišla po zápase proti trenčianskemu učilišťu od predstaviteľov klubu TOS Trenčín. „Po zápase prišli a povedali mi, že ma chcú do Trenčína. Vtedy som vedel, že sa niečo láme,“ hovorí Tibor o svojom prechode do pretekárskeho sveta.
V Trenčíne sa stal súčasťou Spartaka, a hoci začínal ako náhradník, podieľal sa na ťažkých tréningoch na škvárnatom ihrisku. Skúsenosti, ktoré Tibor Rihošek získal, mu otvorili dvere do sveta profesionálneho futbalu a napomohli mu vystúpiť na vrchol kariéry.
Jeho talent a odhodlanie mali byť nielen ocenené, ale aj uznané, keď v Iráne ho nazvali „miliónovým brankárom“. Pri všetkých úspechoch je však sklamaním, že sa mu nepodarilo dostať na olympiádu. Jeho príbeh je povzbudením pre mladých športovcov a pripomienkou, ako veci nemusia vždy dopadnúť tak, ako si človek praje.
