Referendum o zmene ústavy v Kazachstane
15. marca 2026 sa v Kazachstane uskutoční referendum, ktorého cieľom sú zmeny v ústave. Tento krok je vnímaný ako ďalší pokus obmedziť slobodu prejavu v rámci tejto stredoázijskej krajiny, informuje agentúra AFP. Mnohé z navrhnutých úprav sa týkajú zrušenia hornej komory parlamentu (Senátu), pričom krajina prejde na jednokomorový zákonodarný zbor. V súčasnosti v parlamente dominujú členovia vládnucej strany Amanat, pričom mnohé opozičné hnutia sú zakázané.
Plánuje sa tiež obnova úradu viceprezidenta, čo môže naznačovať zmenu vo vedení krajiny. Prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý je pri moci od roku 2019, vyhlásil, že v roku 2029 sa už o prezidentský úrad uchádzať nebude, čo mohlo vyvolať špekulácie o jeho nástupcovi. Okrem legislatívnych zmien, ktoré sa dotknú aj slobody prejavu, sa navrhuje aj zakotvenie ustanovenia, že verejné vyjadrenia nesmú „podkopávať morálku spoločnosti alebo narúšať verejný poriadok“.
Na základe týchto zmien by štát mohol s odvolaním na národnú bezpečnosť jednoduchšie obmedziť právo na protest. Okrem toho, ak bude referendum úspešné, dojde k symbolickej degradácii statusu ruského jazyka, ktorý bude používaný „popri“ kazaštine, a nie ako jej „rovnocenný“ jazyk.
Tokajev upozornil na zásadný dopad týchto ústavných zmien, keď uviedol: „Niet pochýb, že ústavné zmeny od základov prebudujú celý systém štátu.“ Jeho ambícia transformovať Kazachstan na prezidentskú republiku s vplyvným parlamentom môže zásadne zmeniť politické štruktúry krajiny.
Kazachstan, aj keď je spojencom Ruska, si udržiava aj silné vzťahy s Čínou. Tieto geopolitické súvislosti by mohli ovplyvniť aj vývoj po referende, najmä po krvavých protestoch v januári 2022, ktoré viedli k výrazným politickým zmenám a sľubom reformy politického systému. Tokajev vtedy odstavil od moci svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý krajinu vládol takmer tri desaťročia.
