Spomienka na Jána a Martinu v Lučenci: Odkaz, ktorý musíme pamätať
V Lučenci sa dňa 20. februára 2026 uskutočnilo spomienkové stretnutie na Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, pri príležitosti ôsmeho výročia ich tragickej smrti. Tento akt solidarity sa pripojil k viac ako štyridsiatim ďalším mestám, ktoré sa v podobných akciách zúčastnili na Slovensku a v zahraničí, čo podčiarkuje hĺbku emocionálneho dopadu tejto tragédie na spoločnosť.
Na námestí Republiky sa zhromaždili mnohí občania, ktorí si na úvod vypočuli Báseň pre Jána a Martinu, prečítanú Jaroslavou Machanovou. Atmosféru spomienky umocnil list od rodiny Kuciakových a Kušnírových, ktorý prečítala Silvia Golianová. Martin Landl, aktivista, sa k prítomným vyjadril s naliehavým odkazom o potrebe ochrany slobody slova a spravodlivosti, ktorej vražda Jána a Martiny zasiahla do srdca národa.
„Osem rokov od ich vraždy by malo byť mementom pre každého z nás. Týka sa to nielen tragédie, ale otázky, akou spoločnosťou chceme byť,” povedal Landl. Na ďaľších aspektoch, ktoré ich smrť vyzdvihuje, zdôraznil, že zastrašovanie a umlčovanie sú presne tým, čomu musí spoločnosť čeliť a voči čomu musí bojovať.
Krasimir Damjanov z Občianskej iniciatívy Lučenec poznamenal, že hoci uplynulo už osem rokov, existuje stále množstvo otázok a nedoriešených aspektov týkajúcich sa tohto prípadu. Napriek mnohým iným životným starostiam musíme pamätať na to, akú cenu zaplatili Ján a Martina.
„Ľahostajnosť je cesta do pekla,” varoval Damjanov, odkazujúc na skutočnosť, že ich vražda bola útokom na základné hodnoty spoločnosti. Je to nevyhnutný príkaz pre občanov, aby sa snažili o dennú slušnosť a odvážne stáli za ideálmi slušnosti a spravodlivosti, ktoré Ján a Martina reprezentovali.
Podujatie sa presunulo do lučenskej synagógy, kde sa uskutočnil koncert Lucie Piussi, speváčky známej z kapiel Živé kvety a Terrible 2s. Mnohé ďalšie zhromaždenia sú naplánované aj v susedných okresoch, čím sa napĺňa želanie, aby sa na tieto tragické udalosti nezabudlo a aby sa vyvodili zo záverov, ktoré by mohli prispieť k prevencii takýchto hrôz v budúcnosti.
Životy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si zaslúžia byť pamiatkou, ktorú nesmieme zabudnúť. Je to našou morálnou povinnosťou nielen voči nim, ale aj voči celej spoločnosti, ktorá sa musí postaviť za pravdu a spravodlivosť, aby žila v slobode a mieri.
