Problém s bežným zdravým rozumom: Naše presvedčenia sú našimi slepými miestami
Psychologička Vladimíra Kurincová Čavojová tvrdí, že existuje množstvo slepých miest v našich myšlienkach, keď sú naše presvedčenia formované. Spolu so svojimi kolegami z Inštitútu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied (SAV) publikovali brožúru, ktorá sa zaoberá sociálnymi a psychologickými príčinami konšpiračných teórií a nepodložených presvedčení, najmä v kontexte pandémie a vojny na Ukrajine.
Bežný zdravý rozum a jeho zložitosti
Kurincová Čavojová hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že sú ľudia čoraz častejšie povzbudzovaní, aby „používali zdravý rozum“. Tento pojem však môže znamen aľ to, že niektorí sa pozerajú na obzor a vravia: „Nevidím zakrivenie Zeme, takže je plochá.“ Tento pohľad na svet nás môže viesť k mylným záverom.
Najväčším rizikom používania zdravého rozumu je, že ľudia majú tendenciu predpokladať, že ostatní by mali vidieť svet tak ako oni. „Ja používam zdravý rozum, takže čo si myslím, je dôkazom bežného zdravého rozumu,“ varuje Kurincová. Problém spočíva v tom, že zdravý rozum pre každého môže znamenať niečo iné. Všetci chceme, aby naše presvedčenia sa zhodovali s realitou; inak by sme neprežili. Avšak často zakrývame slepé miesta vo svojich myšlienkach, keď si vytvárame presvedčenia.
Výzva vedeckého myslenia
Kurincová Čavojová naznačuje, že myšlenie založené na vedeckých poznatkoch neprichádza prirodzene u väčšiny ľudí, a musí sa učiť a rozvíjať. „Aj keď zoberieme do úvahy naše výskumy, vedela som, že vedecké myslenie bude opakom bežného zdravého rozumu, ale teraz si to už nemyslím. Opakom bežného zdravého rozumu je intelektuálna pokora,“ apeluje. „Toto platí pre každého, vrátane vedcov.“
Táto intelektuálna pokora vyžaduje uznanie toho, že naše presvedčenia a vedomosti môžu byť omylné a neúplné. Navyše, vedci musia byť otvorení revízii svojich presvedčení na základe nových dôkazov. Vedovanie ponúka neustále presnejšie odpovede na naše otázky, no tieto odpovede nie sú konečné, ale stále sa vyvíjajú.
Pestovanie otvorenosti a súcitu k presvedčeniam iných
V súvislosti s presvedčeniami a otvorenosťou Kurincová uvádza, že aj keď nie všetci majú čas alebo kapacitu na porozumenie metodológii, každá osoba môže pestovať otvorenú myseľ a klásť si otázky ako: „Prečo si myslím, čo si myslím? Aké dôkazy mám pre svoje presvedčenia a názory?“ Je dôležité mať súcit k iným pohľadom a rozpoznať, že aj títo ľudia môžu mať páku presvedčení založenú na určitých dôkazoch.
Integrovaním intelektuálnej pokory a kritickej otvorenosti môžeme byť porozumnejší k presvedčeniam iných a zároveň skontrolovať, či sú naše názory podložené dôkazmi alebo iba wishful thinkingom.
Záverečné úvahy o úlohe vedy a rešpektu
Kurincová tiež upozorňuje, že pri prezentovaní vedeckých poznatkov voči verejnosti môže byť zraňujúce, ak sa vedci stavajú do pozície autority, zabezpečujúcej, že „veda vie všetko lepšie“. Toto jestvý spôsob komunikácie sa dá kultivovať, aby sa vybudoval rešpekt a dôvera voči vedeckým autoritám.
Na záver je dôležité, aby sme si uvedomovali, že nemusíme mať názor na všetko. Vzdelávanie a podpora kritického myslenia v školách, posilní schopnosť jednotlivcov posudzovať a čítať informácie kriticky. Dôležité je byť otvorený novým informáciám a vedieť, ako ich posúdiť bez toho, aby sme sa cítili ohrození. Takýmto spôsobom sa môžeme posunúť bližšie k pravde v komplikovanom svete presvedčení a nezmyslov.
