O románe, ktorý vznikal sedem rokov a mal až jedenásť verzií
V štúdiu sme privítali spisovateľa Pavla Weissa, ktorý svojou knihou „2 500 týždňov“ zaujal mnohých čitateľov a za ktorý získal prestížnu cenu od Literárneho fondu. Weiss sa vo svojom diele snaží preskúmať nielen aktuálne otázky súčasnej literatúry, ale aj hlboké rodinou genealógiu a dejiny svojej rodiny – konkrétne svojho otca. Autor vyjadruje presvedčenie, že zatiaľ čo sa historické okolnosti menia, základné rysy ľudskej povahy zostávajú nemenné.
„Najskôr som chcel napísať súčasný román, avšak neskôr som si uvedomil, že je nesmierne dôležité zaoberať sa históriou svojej rodiny,“ hovorí Pavel Weiss. Jeho prístup k písaniu sa ukazuje ako dôvtipný, keď pristupuje k otázke slovenského historického vedomia. Tvrdí, že Slovensko má vážne problémy s vnímaním svojej histórie, keď sa akoby zabúdalo na to, čo sa dialo pred Štúrovcami.”
Podľa Weissa, táto tendencia je aktom vedomého zabúdania, a tým pádom žiaľ aj odčerpávaním kultúrneho bohatstva. S týmito myšlienkami súvisí aj jeho názor na kultúru v súčasnosti. „Kultúra by nemala byť v rukách politikov, ale patrí nám všetkým,“ dodáva autor. Jeho kritika sa zameriava najmä na fakt, že podporu kultúry často poskytujú tí, ktorí jej nerozumejú. Tento názor vyzdvihuje problém, ktorý v súčasnosti brzdí rozvoj kultúrneho prostredia na Slovensku.
V rozhovore Weiss pripomína, že jeho román prešiel dlhým vývojom – trval sedem rokov a mal až jedenásť verzií. Tento proces odráža jeho úsilie o dokonalosť a predovšetkým hľadanie pravdy v rodinnej histórii. Weiss si je vedomý svojho miesta v kultúrnom diskurze a cíti silný záväzok prispievať k hlbšiemu porozumeniu slovenskej kultúry a histórie.
Dielo „2 500 týždňov“ je tak nielen literárnym počinom, ale aj podnetom na zamyslenie pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o slovenskú kultúru a jej históriu. V závere diskusie Weiss vyzýva k prehlbovaniu historického vedomia a kultúrneho diskurzu, čo ešte viac podčiarkuje dôležitosť jeho literárneho príspevku.
