Nacistický preklad Troch gaštanových koní a jeho odmietnutie Margitou Figuli
Nacisti sa vždy usilovali o ovládnutie kultúry, čo bola v skutočnosti neoddeliteľná súčasť ich mocenskej stratégie. Tento trend sa týkal aj území, ktorých sa dotkla tretia ríša, vrátane vojnového slovenského štátu. Avšak, zaujímavé je, že nacistický vplyv na kultúru na Slovensku dlho ostával tieňom v historickom diskurze. Tento jav sa však dnes mení, keďže prebieha intenzívny výskum vedený historikom Miloslavom Szabóm, ktorý sa zameriava na podrobné štúdia nemeckých archívov Ministerstva zahraničných vecí a Spolkového archívu. Tento výskum je predzvesťou pripravovanej publikácie s názvom „Nacistická soft-power vo vzťahu k vojnovému slovenskému štátu v rokoch 1939 – 1945: Deravá hegemónia,“ ktorá bude čoskoro dostupná v knižnej podobe.
Funkcia kultúrnej diplomacie v nástrojovej sfére
V súvislosti s kultúrnou diplomaciou nacistov vznikajú otázky o vhodných „prevodných pákoch“ v ich systéme kolaborácie a o možnostiach rezistencie voči nemu. Zaznievajú obavy o tom, aké efekty mala táto kolaborácia na slovenskú kultúrnu scénu a ako hlboko zasiahla do kolektívnej pamäti národa. Vo vzájomnej diskusii sa historička Agáta Šústová Drelová rozprávala so Szabóm, ktorý v svojej práci analyzuje dejiny antisemitizmu a katolicizmu na Slovensku a vo viedenských kruhoch na prelome 19. a 20. storočia. Je autorom viacerých zásadných monografií a odborných štúdií, ktoré vyšli nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi jeho významné diela patrí publikácia o fašizácii kresťanského nacionalizmu a sociálneho katolicizmu na Slovensku počas rokov 1939 – 1942.
Kritika umeleckej kolaborácie a jej následkov
Predmet kolaborácie umelcov s nacistickým režimom je aj dnes citlivou témou. Taktiež sa objavujú názory, ktoré hovoria o tom, že umelci slúžili predovšetkým ako zrkadlo národa a nie jeho svedomie. Aj po 80 rokoch od konca fašizmu sa tento aspekt stále vytesňuje a obhajuje. Pritom o ňom existujú stovky dokumentovaných prípadov, ktoré svedčia o rozsiahlom prepojení umenia a politiky v tomto temnom období našich dejín. Arizácie, a teda konfiškácia majetku, ktorých sa dopúšťali autori a umelci, sú oblasťou, ktorá ostáva nedostatočne preskúmaná a ktorá bude musieť byť vrátená do stredobodu historického záujmu.
