Napätie na Blízkom východe a jeho dopady na Slovensko
Aktuálne napätie na Blízkom východe výrazne narušuje globálnu ekonomiku. Analytici z VÚB banky varujú pred prichádzajúcim energetickým a inflačným šokem, ktorý má potenciál zásadne ovplyvniť aj ekonomickú situáciu na Slovensku. Tento vývoj sa prejavuje iba štyri roky po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine, a svet opäť čelí konfliktu, ktorý môže mať dramatický vplyv na ceny energií, výrobu a životnú úroveň domácností.
Kľúčové body a komodity
Jedným z hlavných aspektov aktuálneho napätia je Hormuzský prieliv, ktorý je strategickým uzlom v svetovom obchode. Cez tento prieliv prechádza zhruba tretina globálnej lodnej prepravy ropy a pätina skvapalneného zemného plynu. Okrem energetických komodít je tento región tiež dôležitý pre tranzit hnojív, hélia a síry, ktoré sú kľúčové pre priemysel a poľnohospodárstvo. Obmedzenie dodávok týchto komodít by mohlo mať rozsiahle následky pre celú ekonomiku.
Očakávané ekonomické dopady
Analytici predpokladajú, že konflikt by mohol skončiť do mája, ale obavy z dlhodobých následkov narastajú. Inflácia v eurozóne by podľa prognóz mohla do konca roka prekročiť štyri percentá, pričom na Slovensku sa odhaduje, že by mohla dosiahnuť až šesť percent. Zatiaľ sú dopady na motoristov relatívne mierne, keď ceny pohonných hmôt v porovnaní s priemerom EÚ ostávajú nižšie.
Trendy a predpoklady na trhu s pohonnými hmotami
Analytici však varujú, že súčasný stabilný stav na trhu s pohonnými hmotami nebude dlhodobo udržateľný. Zákazníci sa nemôžu spoľahnúť na trvalé nízke ceny, keďže zásoby ropy z Perzského zálivu sa rýchlo vyčerpávajú. Zvyšovanie nákladov na energie bude mať za následok rast cien naprieč celou ekonomikou. Očakáva sa, že drahšie hnojivá zdražia potraviny a nedostatok surovín zasiahne aj sektor elektrotechniky.
Reálne mzdy a životná úroveň obyvateľstva
Pretrvávajúca inflácia zasiahne životnú úroveň obyvateľstva, pričom reálne mzdy, teda mzdy po zohľadnení inflácie, sa pravdepodobne opäť znížia. Firmy čelili nákladovým šokom aj v minulosti, a ich schopnosť zvyšovať platy spravidla zaostáva za rastom cien. Očakáva sa pokles spotreby, ktorý bol už predpovedaný pred vznikom nového geopolitického napätia, no konflikt tento pokles ešte prehĺbi.
Slovensko a jeho zraniteľnosť v súvislosti s energetickou náročnosťou
Slovenská ekonomika sa ukazuje ako veľmi citlivá na podobné šoky. Je silne závislá na zahraničnom dopyte a patrí medzi energeticky náročnejšie ekonomiky v EÚ. V roku 2024 sa umiestnila na siedmom mieste z 27 krajín EÚ z hľadiska energetickej náročnosti HDP. Z toho vyplýva, že rast cien energií má na jej výkon výraznejší dopad.
Prognózy hospodárskej aktivity
Na základe týchto faktorov znížila VÚB banka prognózu hospodárskeho rastu Slovenska z 1,1 percenta na 0,5 percenta, čo predstavuje významnejšie spomalenie, než sa očakáva v eurozóne. Rovnako aj Národná banka Slovenska znížila svoje odhady, pričom očakáva maximálnu infláciu na úrovni 4,3 percenta.
