Ambasádor Zakarpatska: Slovensko nie je pripravené na bezpečnostné hrozby
Situácia na ukrajinsko-slovenskej hranici sa stáva čoraz napätejšou. Ruské drony typu Šahíd a Geran zasiahli Užhorod, čo býva označované za najmasívnejší útok na Zakarpatsko od začiatku aktuálneho vojnového konfliktu. Kým predtým sa ruskej armáde na toto územie podarilo s presnosťou mieriť, minulotýždňové útoky si vyžiadali desiatky zranených, vrátane detí, pričom šesť osôb útokom podľahlo. Tieto udalosti vyvolali otázky o pripravenosti slovenskej vlády reagovať na možné hrozby.
Bývalý poradca slovenského premiéra Eduarda Hegera a dnes ambasádor Zakarpatska, Eduard Buraš, vyjadril znepokojenie nad tichom medzinárodnej komunity, najmä zo strany slovenskej vlády, ktorá vydala vyhlásenie až deň po útokoch. V porovnaní s maďarskou vládou, ktorá reagovala okamžite, slovenská strana zanechala obyvateľov na hraniciach v neistote. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár nakoniec odsúdil útoky, no bolo to už s odstupom času, čo vyvoláva otázky o nesprávnej reakcii a jednaní v krízových situáciách.
V rozhovore s Burašom sa hovorilo o vnímaní situácie na slovensko-ukrajinskej hranici a potenciálnej reakcii v prípade, že by dron zasiahli slovenské územie. „Krajina, ktorej súčasťou je priama hrozba, by mala adekvátne reagovať a byť pripravená na predpokladané incidenty,” povedal Buraš a varoval pred suboptimalizovanou reakciou na zvýšené riziko, ktoré môže prísť z Ruska.
S úľavou dodal, že existujú obavy, že ak by došlo k novej situácii, samosprávy a bezpečnostné zložky nemajú rovnocenné a dostatočné prostriedky na ochranu obyvateľov. Napriek tomu, že na prevencii pred takými útokmi sa niečo plánuje, je evidentné, že v súčasnosti chýba konkrétny plán akcie alebo krízový štáb, ktorý by fungoval adekvátne voči predpokladaným situáciám na hranici.
Možno by sme mohli hovoriť i o tom, ako sa v takýchto situáciách chytro učia deti a civilisti na Ukrajine, v porovnaní s predpokladanou pasivitou v slovenskej časti. Vojnoví veteráni tam už vyškolili 4 500 detí a dorastencov, zatiaľ čo na Slovensku sa môžeme spoľahnúť len na brožúry, ktorých dostupnosť je ďaleko od adekvátneho systému vzdelania a akcie v prípade krízy.
Celý incident priniesol na stôl témy o angažovaní vlády, ako aj zodpovednosti za ochranu občanov žijúcich na hraniciach. Hlavnou otázkou ostáva, prečo sa slovenská vláda nezapojila skôr a účinnejšie a aké kroky chcú urobiť, aby skutočne chránili svojich občanov pred rizikami, ktoré prichádzajú z oblasti prebiehajúcej vojny.
Vzhľadom na udalosti a reakcie júna sa pýtame, čo by sme mohli očakávať od vedenia krajiny: rýchle a efektívne opatrenia, alebo len propagandistické oddelenie problémov, ktoré môžeme vidieť z nedávnych politických schôdzí a útokov cudziny?
