Putinovi sa už smejú aj Arméni
V priebehu uplynulých mesiacov sme svetkom zaujímavého obratu v geopolitickej situácii na Kaukaze. Vladimir Putin sa snažil zapísať do dejín ako velikán ruského štátu, no jeho ambície a vojenské ťaženie proti Ukrajine vyvolali reakcie s nečakanými následkami. Po voľbách v Arménsku, ktoré nedávno prebehli, je už jasné, že jeho snaha o upevnenie vplyvu v regióne nezabralo tak, ako plánoval.
Arménsky premiér sa naopak dostáva do pozície, z ktorej chce posilniť vzťahy so Západom, čo je príkladom opaku Putinovej stratégie. Ruský prezident sa ako autor kolapsu minulosti ocitá zoči-voči realite, keď aj jeho doterajší spojenci začínajú spochybňovať jeho rozhodnutia. Obyvatelia Arménska, ktorí boli kedysi skôr pasívni, teraz ukazujú nový, odvážny prístup.
Putin sa za posledných dvadsať rokov s podporou svojich politických spojencov a bohatstva získaného z ropy snažil budovať imidž silného lídra. Zatiaľ čo bohatí a vplyvní muži v Rusku profitovali z jeho kleptokratickej vlády, obyčajní rusi v mestách ako Noriľsk či Čita sa ocitli v úplne inej realite, v ktorej nedokázali zažiť prosperitu, ktorú im Putin sľuboval.
Putinova anexia Krymu, ktorá bola považovaná za vrchol jeho úspechov, nakoniec len vrhla na Rusko nové sankcie a medzinárodnú izoláciu, pričom samotné hospodárske dôsledky týchto opatrení ostali Udalostiam nepoznané. Po invázii na Ukrajinu sa situácia rapídne zhoršila, a zdá sa, že Rusko čaká výrazná materiálna aj ideologická kríza, ktorá zasiahne aj elity, ktoré si predtým užívali Putinove výhody.
V súvislosti s neúspechom ruskej stratégie na Kaukaze je zrejmé, že Putinova pozícia v regióne už nie je taká silná, ako kedysi. Arménsko úspešne modeluje nový pohľad na budúcnosť bez domáceho ruského vplyvu, pričom jeho premiér rezolútne ukazuje záujem o západné hodnoty a integráciu s európskymi a americkými štruktúrami. Rozhodovanie o smerovaní krajiny, ktoré sa snaží o dekolonizáciu myšlienkových rámcov, je symbolom vzbury proti ruskému hegemónu, ktorého čas pravdepodobne uplynul.
Ak Arménsko naďalej udrží svoj kurz k Západu a zabojuje proti tradičným väzbám na Rusko, môže tak zvýšiť tlak na Putinovu administratívu a spôsobiť jej ešte väčšie oslabenie. Tieto zmeny naznačujú dramatickú a zároveň historickú etapu, v ktorej sa Putin môže stať terčom posmechu na medzinárodnej scéne, a to nielen v Arménsku, ale aj inde, kde jeho politika stratila predošlú účinnosť.
