Účasť voličov na referende v Trnavskom kraji dosiahla celoslovenský priemer
V sobotu, 4. júla 2026, sa na Slovensku konalo referendum, v ktorom bola zaznamenaná účasť voličov v Trnavskom samosprávnom kraji (TTSK) na úrovni 16,66 percenta. Tento výsledok sa zhoduje s celoslovenským priemerom, čo poukazuje na relatívne rovnaký záujem občanov o účasť na demokratickom procese.
Na hlasovanie sa dostavilo 77 247 z celkových 463 550 zapísaných voličov rozdelených do 499 volebných okrskov. Platné hlasovacie lístky odovzdalo 76 520 občanov. Tieto dáta pochádzajú z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu Slovenskej republiky.
V rozdelení účasťou po obvodoch sa Senica ukázala ako najaktívnejšia, kde volilo 19,68 percenta občanov. V okrese bolo zriadených 90 volebných okrskov. Na druhej strane, okres Dunajská Streda zaznamenal najnižšiu účasť, a to iba 10,77 percenta voličov, pričom hlasovanie sa konalo v 121 okrskoch.
Jedna z obcí, Lopašov v okrese Skalica, dosiahla najvyššiu účasť pri urnách – 52,10 percenta. Toto číslo však kontrastovalo s obcou Zlaté Klasy v okrese Dunajská Streda, kde sa k volebným urnám dostavilo iba 4,04 percenta zapísaných voličov, čo je alarmujúci a znepokojujúci údaj.
Otázky referenda a jeho platnosť
V referende sa občania rozhodovali o dvoch kľúčových otázkach: prvej týkajúcej sa zrušenia tzv. doživotnej renty, ktorá sa vzťahuje aj na premiéra Roberta Fica, a druhej otázky o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. To, že referendum bolo desiate v poradí v histórii samostatnej Slovenskej republiky, poukazuje na dlhú a zložitú tradíciu snáh o zapojenie občanov do rozhodovania.
Pokiaľ ide o platnosť referenda, Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán potvrdila jeho neplatnosť, keďže na hlasovaní sa zúčastnilo iba 16,13 percenta voličov, pričom zákon vyžaduje účasť nad 50 percent na to, aby bolo referendum platné.
Záver
Referendum v Trnavskom kraji sa z pohľadu účasti voličov ukázalo ako odraz celoslovenského trendu, avšak jeho neplatnosť vystihuje výzvy, ktorým čelí slovenská demokracia. Rovnako zdôrazňuje potrebu zvýšenej angažovanosti občanov pri rozhodovacích procesoch a prehlbovanie diskusie o dôležitých otázkach, ktoré sa dotýkajú života v krajine.
