Hospodárske zvieratá sa vracajú na slovenské pasienky
Ochrana prírody a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo sa spojili v iniciatíve, ktorá vrátila hospodárske zvieratá na viac než 115 lokalít po celom Slovensku. Tento úspech je výsledkom spolupráce ochranárov a farmárov, pričom významnú úlohu zohráva aj projekt LIFE 4 Steppe birds, ktorý podporuje obnovu pastvín v chránených územiach.
Ako informuje Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife, došlo k obnove pastvy v 60 chránených oblastiach. Pastva je považovaná za jednu z najefektívnejších metód, ktorá pomáha krajine adaptovať sa na klimatické zmeny. Zadržiavanie vody, obnovovanie plodnej pôdy a podpora biodiverzity sú len niektoré z výhod, ktoré zo sebou táto prax prináša.
Okrem toho, tradičná pastva zohráva kľúčovú rolu pri obnove biodiverzity. Pasúce sa ovce, kravy a kone vytvárajú prostredie, kde sa môže rozvíjať rozmanitý ekosystém. Ochrana týchto pasienkov prispieva nielen k zlepšeniu kvality pôdy, ale aj k produkcii kvalitných lokálnych potravín, zároveň poskytuje lepšie životné podmienky pre zvieratá.
Prípad návratu krakľe belasé
Jedným z úspešných príkladov obnovy biodiverzity je návrat krakľe belasé, ktorá bola kedysi typickým vtákom slovenskej poľnohospodárskej krajiny. V dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva a zániku pasienkov táto vzácna operená populácia z našich krajín takmer vymizla. Až po roku 2010 sa prvýkrát objavila východoslovenská nížina. V roku 2025 bolo zaznamenaných až 38 obsadených teritórií, čo predstavuje najvyšší počet hniezd za posledných 25 rokov.
Za tento úspech vďačia ochranári obnovenej pastve a hospodárskej činnosti miestnych farmárov, ktorí zabezpečujú udržanie otvorených pasienkov. Obnova vhodných biotopov, ako sú hniezdne búdky, zohráva taktiež dôležitú úlohu, no pastva ostáva rozhodujúcim faktorom pre prežitie krakľe belasé.
Hrozby a budúcnosť pastvy
Naprieč Slovenskom čelí tradičná pastva množstvu výziev. V súčasnosti je táto prax vystavená vážnemu tlaku zo strany klimatických a ekonomických zmien, čo ohrozuje udržateľnosť pastvinárstva. Ridzoň upozorňuje na zánik pasienkov v niektorých pohoriach a lokalitách, ktorý vedie k úbytku biodiverzity, zániku biotopov a tým aj k zníženej odolnosti krajiny voči suchu.
Kľúčovým krokom pre záchranu pastvy bude obnovenie zarastených pasienkov a ich následné vyčistenie a oplotenie. Je potrebná aj motivácia v podobe priamej podpory pre farmárov, ktorí sa zaoberajú pastvou, aby ju mohli aj naďalej praktizovať, najmä v ekonomicky slabších oblastiach.
Budúce možnosti a výzvy
Čo sa týka budúcnosti, rozhodovacie procesy od roku 2027 budú smerodajné pre podporu pastvy v slovenskej krajine. Projekt Pestrá krajina sa snaží presadiť politiku, ktorá by zvýšila podporu hospodárskych praktík priateľských k prírode, ktoré sú prospešné pre biodiverzitu a ekosystémy a zároveň aj pre samotných farmárov.
Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky je kľúčová nie len z hľadiska ekológie, ale aj z pohľadu zachovania tradičného poľnohospodárstva a krajiny. Pokiaľ chceme vrátiť pastvu na slovenské lúky a s ňou aj život, je nevyhnutné aktívne podporovať poľnohospodárske praktiky, ktoré sú v súlade s potrebami prírody.
