Odchádzajúci svet
Zdá sa, že náš známy svet potichu balí svoje kufre, odchádza s rovnakou eleganciou, akou sa niekdajší slávny herec lúčil so scénou, na ktorej už nemal miesto. Prichádza na jeho miesto nová generácia, ktorá, hoci sa usmieva, už nepozná jeho tvár ani jeho príbehy. Tento prechod medzi starým a novým sa deje neviditeľne, ale predsa nezastaviteľne.
Transformácia mestského priestoru
Ešte nedávno sme presne vedeli, kde sú hranice našich mestských a prírodných svetov. V Bratislave vláčili sa po uliciach autá, preplnené semaformi a zhonmi ľudí s koženými taškami. Nostalgia sa zmiešava s pocitom znepokojenia, ako sa naša metamorfóza mení. Mesto sa stalo miestom na stretávanie sa srnčekov a diviakov, ktorí sa tiahnu medzi zaparkovanými autami — s istotou ako kedysi chodievali na napájanie k prameňom, ktoré boli zničené.
Pokles prírodných hrdinov
Naša civilizácia už nie je oslobodená od prírodných síl; skôr sa stáva ich zajatcom. Tento prelínajúci sa svet, v ktorom zvieratá prichádzajú do našich domovov, znepokojuje našu predstavu o bezpečí. Namiesto toho, aby sme pozorovali divočinu z diaľky, sa stávame jej súčasťou, a to nie je hnev, ale otupenosť a zmätenosť tvorov, ktoré stratili svoj domov.
Záhadnosť noci
Nočná obloha sa mení na sivú hmotu, vyžarujúcu umelé svetlo, ktoré zatláča hviezdy. V tejto novodobej ére naše deti možno nikdy nezažijú pravú noc, len večné predvečerie, ktorého súčasťou sú chladné umelé svetlá. Naša túžba po osvetlení zo seba robí otrokov svetla, obmedzujúcich nielen nás, ale aj celú prírodu. Kvety, stromy a zvieratá sú uväznené v nepretržitej svetelnej dominancii, neschopné oddýchnuť si, zatiaľ čo my, ponorení v našich vlastných oslavách mládeže, prehliadame tento chaos.
Neonová realita a generácie proti sebe
Na týchto rozšírených lúkach, behom osláv a zábavy, sa mladí ľudia stávajú súčasťou masy, ponorení do zbesilosťou zvukov a rozširujúceho sa nočného osvetlenia. Požehnaní slobodou a energiou, sú zamieňaní s korisťou nového veku, nevedomí o vlastnej zraniteľnosti vo svete, ktorý sa zdá byť nekonečný, ale skutočne je porézny a krehký.
Záver
Na pozadí tohto dramatického prechodu sa objavujú otázky: Kde je hranica medzi nám a prírodou? Kedy sme prestali byť útočiskom pre zvieratá a prírodu a stali sa ich hrozbou? S každým krokom do neznámeho, strácame nielen to, čo je za našimi dverami, ale aj to, čo sa nachádza nad našimi hlavami. Tento nový svet, ktorý sme vytvorili, nám berie nielen naše sny, ale aj schopnosť skutočne žiť v harmónii s tým, čo nás obklopuje.
