Problémy so zonáciou národných parkov pretrvávajú
Kauza zonácie národných parkov sa naďalej vyostruje a prináša množstvo kontroverzií. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa minulý čas snažil presvedčiť verejnosť, že problém so zonáciami majú iba jeho najbližší spolupracovníci, pričom realita je úplne iná. Ukazuje sa, že najväčší odpor k týmto zmenám vyjadrujú ochranári, vedci a Európska komisia, ktorí konštatujú, že zonácie nie sú v súlade s platnou legislatívou a záväzkami Slovenska voči medzinárodným dohovorom.
V súvislosti s touto témou vyvstávajú obavy z nedostatočnej komunikácie medzi vládou a odbornou verejnosťou. Predstavitelia vedúci proces zonácie ignorovali návrhy a varovania od skupiny šesťdesiatich expertov, ktorí ešte vo februári 2026 predložili zoznam požiadaviek rozdelený do 16 okruhov. Tieto podnety boli prakticky bez povšimnutia, čo naznačuje hlboký problém v prístupe k ochranárskej politike.
Ačkoliv sa v ochranárskych kruhoch objavili niektoré vylepšenia oproti predchádzajúcim návrhom, optimizmus je skôr iluzórny. Uplatnenie nedostatočných zmien je dôsledkom dlhodobého tlaku občianskej a akademickej sféry, a nie prejavom vládneho úsilia o zlepšenie. Mnohé kritizované miesta, ako napríklad Tatranský národný park, si sice zachovali určitú úroveň ochrany, avšak týchto zmien sa dalo dosiahnuť lepšie a racionálnejšie.
Medzi najvýraznejšie nedostatky patrí len predbežné odstránenie niektorých absurdít z minulej zonácie, bez zohľadnenia skutočne hodnotných lokalít, ktoré by mali byť chránené. Západné Tatry, hoci sa im podarilo získať niektoré zóny do bezzásahovej oblasti, sa stále potýkajú s tlakom developerov, ktorých záujmy ostávajú nepostižené prijatými zmenami.
Na druhej strane, Národný park Malá Fatra a NAPANT zažili medzi najtragickejšie dôsledky. Zatiaľ čo niektoré bezzásahové zóny sa zväčšili, nedosiahli sa však kritické cieľové hodnoty. Pre Malú Fatru tak ostávajú niektoré doliny bez dostatočnej ochrany, a to aj napriek plánom a dohodám zo strany vládnych orgánov.
Čo sa týka Národného parku Poloniny, situácia je ešte dramatickejšia. Iba 20% parku je zahrnuté do bezzásahovej zóny, čo je v ostrom kontraste s potrebami a očakávaniami, ktoré sa vo vzťahu k UNESCO zavedli. Takýto stav nielenže znepokojil expertov, ale taktiež znevhodňuje celkovú politiku ochrany prírody v krajine.
Dňa 1. júla 2026 sa situácia ešte skomplikovala prijatím uznesenia vlády, ktoré sťažilo dosiahnutie predchádzajúcich cieľov v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Tento krok podkopal proces reformy národných parkov a opäť vyvolal obavy z predpokladaného zhoršenia ochrany prírody na Slovensku.
Vo svetle týchto udalostí naberá proces zonácie novú dynamiku a zamieňa sa do, teraz už medzinárodne sledovanej, sféry. Európska komisia má silný dôvod na prísne presadzovanie ochrany, keď sú na zonácie viazané významné finančné prostriedky, a bude z určitej strany čelí čelenským priamym problémom v praktickej realizácii. Pozornosť sa sústreďuje na ochranu prírody, a tejto téme sa naďalej budeme musieť venovať, aby sme zabránili nebezpečenstvu devastácie našich prírodných pokladov.
