Nikaragujský prezident Daniel Ortega a budúcnosť volieb
V Nikarague sa odložilo plánované hlasovanie o vylúčení opozície z volieb na september. Informácie priniesla Rosario Murillová, manželka prezidenta Daniela Ortegu a jeho oficiálna spoluprezidentka, prostredníctvom agentúry AFP. Tieto zmeny prichádzajú na pozadí vyhlásení, že opozícia nebude môcť v budúcnosti kandidovať vo voľbách, čo vyvoláva obavy o demokratické procesy v krajine.
Ortegaov postoj voči opozícii
Ortega, ktorý je pri moci od roku 2007 a predtým viedol krajinu aj medzi rokmi 1985 a 1990, vyhlásil, že zabráni konaniu volieb, v ktorých by opozícia mohla získať moc. Tento krok bol odsúdený zo strany USA a Európskej únie, pričom Ortega prehlásil: „Už tu nebudú žiadne voľby, v ktorých by sa mohli pokúsiť prevziať vládu a uchopiť moc.“ Jeho vyjadrenia vyšli najavo pri oslavách sandinovskej revolúcie, ktorá zvrhla vládu Anastasia Somozu, podporovanú USA.
Súčasná situácia v Nikarague
Parlamentné hlasovanie o týchto zmenách malo prebehnúť v auguste. Avšak, Murillová oznámila, že osobitná komisia predloží návrh ústavnej reformy, ktorý by mal byť prerokovaný na plenárnom zasadnutí, plánovanom na začiatok septembra. Tento proces sa začne konzultáciami s armádou, políciou a inými zainteresovanými stranami vrátane obchodníkov a domorodého obyvateľstva.
Dopady medzinárodných sankcií
Pod vedením Ortegu sa Nikaragua stala terčom medzinárodných sankcií, ktoré uvalili USA aj Európska únia na viac než 2350 predstaviteľov krajiny a ich rodinných príslušníkov. Okrem toho, za posledných osem rokov sa takmer milión Nikaragujčanov presťahovalo do exilu, pričom množstvo z nich našlo útočisko v Kostarike, USA a Španielsku.
Kontrola moci v krajine
Oficiálne výsledky posledných volieb, ktoré sa konali v roku 2021, boli poznačené mnohými nezrovnalosťami. Po týchto voľbách parlament schválil novelu ústavy, ktorá zmenila pozíciu Murillovej na „spoluprezidentku“ a predĺžila ich mandát na šesť rokov. Opoziční politici a analytici tvrdia, že Ortega a Murillová majú pod kontrolou všetky aspekty štátnej moci, včetně armády a súdnictva, čo podkopáva demokratické inštitúcie v krajine.
Medzinárodný kontext a reakcia nových lídrov
Novozvolený prezident Kolumbie, Abelardo de la Espriella, vyhlásil, že po nástupe do úradu preruší styky s Nikaraguou a Kubou, pretože si neželá udržiavať vzťahy s „tyranmi“. Tento krok odráža rastúci tlak na Ortegu z medzinárodnej komunity v súvislosti s jeho autoritárskym režimom.
