Obnova verejných budov na Slovensku: Výzvy a potrebné kroky
Slovensko, počas posledného desaťročia, investovalo nemalé prostriedky do obnovy verejných budov, pričom využilo eurofondy a prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti. Tieto investície sa týkali škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Hoci sa podarilo renovovať niektoré objekty a zlepšiť ich funkčnosť, väčšina z nich stále zostáva v alarmujúcom stave. Podľa odborníčky Kataríny Nikodemovej, problém spočíva v tom, že investované prostriedky nestačia na celkovú obnovu, a pôvodný systém financovania nie je efektívny.
Napriek investíciám vo výške niekoľkých stoviek miliónov eur sa ukazuje, že existujúce preferencie v rámci obnovy budov sú nejasne stanovené a systém financovania nemá jasné pravidlá. Nikodemová vyzdvihuje potrebu vytvorenia ambicióznejšieho plánu obnovy, ktorý by ponúkal prioritizáciu projektov na základe ich spoločenského prínosu. Týmto spôsobom by bolo možné efektívne rozdeľovať obmedzené zdroje a maximálne využiť verejné financie.
Kritický pohľad na financovanie obnovy
Aby Slovensko dokázalo zabezpečiť potrebnú renováciu a udržiavanie verejných budov, musí ročne vyčleniť približne 550 miliónov eur. V súčasnosti však investácie predstavujú len okolo 270 miliónov eur, čo nie je dostatočné pre zachovanie a funkčnosť týchto budov. Objavuje sa obava, že v nasledujúcich rokoch, po vyčerpaní mimoriadnych európskych fondov, bude potrebných investícií ešte menej.
Súčasný systém, ktorý mostor sa sústreďuje najmä na výzvy a projekty, nevyriešil základnú otázku: kde sú najnaliehavejšie potreby a kde môžu obnovy skutočne priniesť najväčší úžitok spoločenstvu. Štát by mal mať jasnú predstavu o tom, aké budovy sú prioritné na obnovu, pričom by mal zohľadniť energetickú efektívnosť a stavebný stav.
Potrebné zmeny a implementácia efektívneho manažérstva
Momentálne sa obnova budov uskutočňuje bez centralizovanej správy, pričom každé ministerstvo rieši vlastné projekty a financie. Tento decentralizovaný prístup vedie k neefektívnemu rozhodovaniu o stovkách miliónov eur bez jedinej stratégie. Existujúca situácia si vyžaduje, aby bol vymenovaný jeden gestor, ktorý prevezme zodpovednosť a bude mať komplexný prehľad o stave a potrebách budov v celom Slovensku.
Rovnomerne by malo byť aj financovanie obnovy. Prechod na kombinovaný model, ktorý zahŕňa verejné prostriedky a súkromný kapitál, konkrétne prostredníctvom garantovaných energetických služieb, by mohol zabezpečiť stabilnejší a efektívnejší systém financovania. Tento prístup bol úspešne implementovaný v mnohých európskych krajinách, no na Slovensku stále ostáva nevyužitý.
Príležitosť na zmenu a efektívne využitie prostriedkov
Nové programové obdobie eurofondov je príležitosťou na prehodnotenie prístupu k obnovám verejných budov. Kľúčové kroky zahŕňajú vytvorenie jasných prioritizačných kritérií, určenie jedného gestora a zmenu financovania z čisto grantového modelu. Takýto systém by zabezpečil, že každé investované euro prinesie čo najväčší úžitok pre občanov Slovenska a celkovú verejnú správu.
Na Slovensku nie je možné očakávať zvýšenie finančných prostriedkov v najbližších rokoch, a preto je nevyhnutné investovať rozumne a strategicky. Pri naplnení týchto zmien by sme mohli získať robustnejší systém obnovy, ktorý bude orientovaný na potreby ľudí a funkčnosť verejných budov.
