Dominancia nafty v európskej doprave pretrváva
Podiel nákladných vozidiel na naftový pohon v Európe zostáva vysoký, pričom presahuje 96 percent celkového počtu. Hoci sa na trhu objavujú aj alternatívne palivá, elektromobilita v segmente nákladných áut je stále na samom začiatku, avšak elektrické nákladné vozidlá predstavujú len 0,3 percenta všetkých nákladných vozidiel. Tento nedostatok širšej akceptácie elektrifikácie naznačuje, že prechod k ekologickejším technológiám prebieha pomaly.
Okrem elektromobility sa na trhu začínajú uplatňovať aj iné alternatívne palivá, ako je hydrogenovaný rastlinný olej, ktorý je vyrobený z recyklovaných olejov a rastlinných tukov. Tento typ paliva je zaujímavou alternatívou k nafte, pretože ho možno používať v naftových motoroch bez nutnosti ich špeciálne upravovať. Takže dopravné spoločnosti môžu znižovať emisie skleníkových plynov bez toho, aby museli zatiaľ meniť svoje vozové parky.
Rozličné aktuálne trendy a výzvy však naznačujú, že výroba hydrogenovaného rastlinného oleja je limitovaná dostupnosťou surovín, a preto nemôže celkom nahradiť naftu. Je dôležité rozlišovať medzi hydrogenovaným rastlinným olejom a bionaftou B100, ktorá vzniká pomocou transesterifikácie rastlinných olejov a živočíšnych tukov. B100 môže spôsobovať problémy s palivovými filtrami a vyžaduje si úpravy v dieselových motoroch, najmä pri prevádzke v chladnejších podmienkach.
Ďalšou zaujímavou alternatívou k nafte je bioLNG (stlačený biometán), ktorý sa vyrába z obnoviteľnej biomasy. Na európskom trhu jazdí približne 2 500 vozidiel na bioLNG, čo predstavuje menšinový podiel v porovnaní s ostatnými pohonmi. Avšak, ich výroba je limitovaná dostupnosťou obnoviteľných surovín, čo ovplyvňuje ich rozšírenie medzi dopravcami na európskom trhu.
Rastúci priemerný vek nákladných áut v Európskej únii, ktorý sa pohybuje okolo 14 rokov a na niektorých miestach presahuje 20 rokov, komplikuje prepínanie na nové pohony. Takáto stará technológia znamená, že sa nedá čakať na rýchlu obmenu vozových parkov. Tento proces zanecháva výrazný rozdiel v možnosti investícií a technológie medzi západnou a strednou či východnou Európou, kde dopravci čelí pomalšiemu rozvoju infraštruktúry a vyšším nákladom, čo by mohlo viesť k dvojrýchlostnej dekarbonizácii a oslabenie konkurencieschopnosti východoeurópskych firiem.
