Ružový odchod po 46 rokoch služby na železnici
V rušňovom depe v Prievidzi sa odohrala rozlúčka, aká sa len tak nevidí. Kolegovia sa schádzali, aby sa s obľúbeným rušňovodičom Milanom Bátorom rozlúčili a oslavovali jeho dlhoročnú kariéru, ktorá trvala úctyhodných 46 rokov. Tento týždeň sa Milan rozlúčil so železnicou a vstúpil do dôchodku, a to so všetkými emóciami, aké takáto udalosť môže vyvolať.
Odbornosť a ľudskosť v jedinej osobe
Milan Bátora sa v odbore považoval za skutočného odborníka. Jeho kolegovia vyzdvihovali nielen jeho profesionálne zručnosti, ale aj ľudskosť, s ktorou pristupoval ku každému problému. Podľa rušňovodiča Milana Tarabu, nikdy nenechal pokazený vlak v poli, a vždy sa snažil zabezpečiť bezpečnú cestu pre každého pasažiera. Jeho prístup bol vynikajúcim príkladom toho, ako by mal každý zamestnanec v tejto náročnej profesii fungovať.
Kolega a priateľ
V kolektíve ho vnímali nielen ako kolegu, ale aj priateľa. „Nie je to len kolega, ale aj priateľ, ktorého si veľmi vážime. Chceli sme mu pripraviť špeciálnu rozlúčku,“ povedal Taraba. A tak mu pripravil nostalgickú jazdu na historickom motorovom vlaku do Nitrianskeho Pravna, kde Milan kedysi začínal svoju kariéru. Bol to skutočný návrat v čase, ktorý si užili aj cestujúci na palube.
46 rokov plných zážitkov
Za svoju kariéru vyskúšal rôzne formy dopravy, od osobnej po nákladnú. Začínal ešte v časoch Československej federácie a zdôraznil, že práca vtedy bola radikálne odlišná. Proces školenia trval dva roky, počas ktorých sa musel naučiť množstvo predpisov a technických pravidiel, ktoré sú pre rušňovodiča nevyhnutné. „Na trati sa môže stať čokoľvek a rušňovodič musí byť pripravený na neočakávané situácie,“ priblížil vo svojom poslednom rozhovore.
Šesť tragédií a náročné podmienky
Počas svojej kariéry zažil šesť smrteľných nehôd, pri ktorých sa zmanipulovali životy nevinných. Tieto zážitky mu zanechali hlboké stopy, a napriek tomu sa s nimi dokázal vyrovnať bez vážnejších následkov. Milan konštatoval, že rušňovodič nemá veľa šancí zabrániť zrážke, pretože vlak je obrovský a jeho zastavenie nie je jednoduché. Aj dnes sa mu máli množstvo mladých ľudí, ktorí sa neprihlasujú do tohto povolania, pretože nároky sú vysoké.
Návrat do bežného života
Teraz, keď uzatvoril jednu kapitolu svojho života, teší sa na odpočinok v dôchodku. Plánuje sa venovať svojej záhrade a ovciam, ktoré chová vo Veľkej Lehótke, kde aj žije. Jeho odchod z železnice naberá na emocionálnom význame, a to nielen pre neho, ale aj pre všetkých, ktorí s ním mali tú česť pracovať a spolupracovať. Milan Bátora sa nielenže stal expertným rušňovodičom, ale aj osobou, ktorá zanechala hlboký odtlačok v srdciach svojich kolegov.
