Orbánovi spojenci si našli nového Maďara
Kto vie, čo si Viktor Orbán pomyslel, keď videl svojich spojencov Roberta Fica a Andreja Babiša nastúpených s Péterom Magyarom v mienennej aure porozumenia a spolupatričnosti. Visegrádska štvorka, z ktorej chcel urobiť politické hniezdo odporu proti Bruselu a liaheň novej identity, ktorá korupciu považuje za nevyhnutnú hybnú silu politiky, funguje aj bez neho. Dokonca jej lídri deklarujú, že ich cieľom je silnejšia Európa, nie porážka Európy.
Jeho spojenci, ktorých podporil v ich národných bojoch o moc, sa usmievajú spolu s Péterom Magyarom, ktorého nazýva agentom Volodymyra Zelenského, nepriateľom maďarskej suverenity, s človekom, ktorý sa chystá na zhabanie majetku jeho vlastnoručne vypestovanej oligarchie. Paradoxne, Orbán už pre samotné zoskupenie, ktoré chcel uniesť, nie je podstatný. Navyše, na rokovaní lídrov V4 spolu s írskym premiérom Micheálom Martinom v Bratislave nebolo nič mimoriadne ani prekvapivé.
Brusel už nie je nepriateľ
Visegrád chce nulovú nekontrolovanú migráciu, ale týmto smerom sa dnes posúva podstatne väčšia časť Európy než pred desiatimi rokmi. Andrej Babiš, bez toho, aby o to maďarský premiér stál, poľutoval Pétera Magyara, že jeho krajina stále platí milión eur denne za nesplnenie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v oblasti azylovej politiky. Magyar vysvetlil, že v priebehu štyroch mesiacov problém vyrieši a nájde takú formu prístupu, ktorá bude prijateľná pre Brusel.
Magyar, na rozdiel od svojho predchodcu, zatiaľ nerobí z Bruselu nepriateľa, pre ktorého trpia maďarskí dôchodcovia, rodiny či podnikatelia. Nesnaží sa každý spor s Európskou úniou pretaviť do dôkazu, že Maďarsko musí bojovať o svoju suverenitu, lebo Únia z nej neustále ukrajuje. Dokonca Magyar vyhlásil, že v roku 2030 sa chce pripojiť k euru, čo bude ovplyvňovať jeho ekonomickú politiku.
Babiš si na tlačovej konferencii mohol predniesť svoj tradičný miniprejav o migrácii. Vrátil sa k téme, ktorá kedysi patrila medzi najvýraznejšie spoločné postoje štvorice – k odmietaniu migračných kvót a k ochrane vonkajších hraníc. A to aj napriek tomu, že hovoriť len o kvótach je demagógia, keďže dnes je možné aj pri odmietnutí kvót spĺňať požiadavky migračného paktu Únie a splniť tak princíp solidarity. Napríklad finančným príspevkom alebo inou operatívnou pomocou pri ochrane hraníc.
Peniaze chceme. A čo ich kontrola?
Rovnako neprekvapuje, že krajiny V4 nechcú škrty v kohéznych a poľnohospodárskych fondoch, keďže bez európskych peňazí by sa mnohé veľké projekty výstavby nepohli. Oveľa zaujímavejšia než zhoda na tom, že peniaze chceme, je však otázka, čo sa s nimi deje, keď ich dostaneme.
