Prvý asterický zafír na Slovensku prekvapil aj odborníkov
Ladislav Oravec z Fiľakova našiel v opustenom čadičovom lome nad Gemerským Jabloncom vzácny drahokam. Ako sa neskôr ukázalo, ide o vôbec prvý nález asterických zafírov na Slovensku, ktoré sa radia k najkrajším v celej Európe.
„Bol som skleslý, že som nič nenašiel. Už som sa vybral domov. Zrazu pozerám pod nohy a tam kameň otočený tak, že som hneď zbadal, že v ňom niečo je. Zdvihol som ho, nastavil oproti slnku a vedel som, že mám ďalší cenný prírastok. V tej chvíli som však vôbec netušil, aký je výnimočný,“ spomína Oravec.
Modrý drahokam najprv skončil v zásuvke jeho stolíka. „Skoro som odpadol, keď som sa dozvedel, o aký zafír ide,“ hovorí dnes so smiechom.
Spolupráca s odborníkmi a objav asterizmu
Oravec dlhodobo spolupracuje s Danielom Ozdínom z Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ozdín spozornel a vyslovil teóriu, že nejde o jeden celistvý minerál, ale o dva samostatné. Po vybratí zafíru z bazaltu skutočne vypadli dva kúsky.
„Bol som znechutený, že som zničil taký pekný zafír. Reku, doma ho aspoň vybrúsim a vložím do prsteňa pre manželku. Ako som ho však začal brúsiť, zbadal som, že má kaz a z neho vedie akoby svetelný lúč. Bolo to skutočne magické, nič podobné som zatiaľ nenašiel,“ opisuje hľadač pokladov.
Slovo asterizmus pochádza z gréčtiny a označuje optický jav, pri ktorom sa na povrchu vybrúseného drahokamu pri dopade svetla objaví svetelná hviezda. Tento efekt spôsobujú tisíce mikroskopických ihličiek iných minerálov, napríklad rutilu, vnútri kryštálu.
Tri unikátne vzorky z Gemerského Jablonca
Oravec v uvedenej oblasti našiel tri vzorky, z ktorých bola jedna rozdelená na dve polovice. V súčasnosti existujú dva izolované kryštály a dve vzorky zafírov ponechané priamo v materskom bazalte.
Prvá vzorka predstavuje zafír s veľkosťou 6,6 × 3,9 – 4,5 mm. „Je tvorený samostatným kryštálom tmavomodrej farby, vypreparovaným z bazaltu. Kryštál má tvar skoseného stĺpika s hexagonálnym tvarom, na ktorom sú pod určitým uhlom celkom zreteľné svetlofialové lúče hviezdy,“ opísal Ozdín v časopise Minerál.
Druhá vzorka bola nájdená po rozbití bazaltu, v ktorom bol 7,5 mm veľký hexagonálny tmavomodrý kryštál zafíru, rozbitý na dve podobne veľké časti. Jedna vzorka bola vybrúsená a vyleštená aj s bazaltom.
Tretiu vzorku tiež tvorí vypreparovaný kryštál z bazaltu. Pôvodne bol krátko stĺpčekovitý, po vybrúsení a vyleštení má hrúbku 2,3 mm a veľkosť do 4,65 mm.
Adamova hviezda a svetové náleziská
Kým vo svete sú asterické zafíry známe z Ázie, Afriky či Austrálie, v Európe patria k absolútnym mineralogickým unikátom. Okrem Gemerského Jablonca sú evidované len na niekoľkých lokalitách, napríklad vo Francúzsku, Grécku, Škótsku alebo poľských Krkonošiach.
„Najväčší doteraz známy asterický zafír sa volá Adamova hviezda. Váži 1404,49 karátu a našli ho na Srí Lanke v roku 2015. Jeho hodnota bola v roku 2016 vyše 300 miliónov dolárov,“ pridal Ozdín zaujímavosť.
„Som rád, že nielen náš kraj, ale aj krajina sa znovu zviditeľnia vďaka tomuto nálezu. Veľkú zásluhu na tom má aj Daniel Ozdín, s ktorým spolupracujem už dlhé roky. Nebyť jeho, nezistil by som, aký výnimočný zafír som si odložil do zásuvky. Práve preto som sa asterický zafír, ktorý som našiel, rozhodol pomenovať po ňom,“ zakončil Oravec.
