Zmarený podpaľačský útok na výrobňu dronov pri Prešove
Koncom júla vyvolal vlnu pobúrenia košický herec Andrej Palko, ktorý na sociálnych sieťach vystupuje ako proruský dezinfluencer. V jednom z virálnych videí sa postavil pred výrobňu dronov ukrajinskej spoločnosti Skyeton a označil ju za legitímny vojenský cieľ jadrovej veľmoci.
Presne mesiac po zverejnení videa polícia informovala o zmarenom podpaľačskom útoku na výrobný závod na drony v Prešovskom kraji. Išlo práve o fabriku Skyetonu. Dva týždne po medializácii incidentu sa vo väzbe nachádzajú štyri osoby lotyšskej a ukrajinskej národnosti. Tri boli zadržané na Slovensku, jedna v Nemecku. Objednávateľom je zatiaľ neznáma osoba.
Podozrenie z využitia agentov na jedno použitie
Od roku 2024 Skyeton na Slovensku vyrába prieskumné drony Raybird-3 určené pre západné trhy. V rámci niekoľkomiliónovej investície v Haniske pri Prešove zamestnáva desiatky Slovákov.
Podpaľačský útok polícia prekazila 22. augusta v neskorých večerných hodinách. Areál mal byť zapálený horľavou zmesou známou ako napalm. Sabotáž mohla ohroziť životy približne 70 pracovníkov, ktorí sa mali v čase útoku nachádzať v areáli. Polícia konala na základe spravodajskej informácie, ktorú začiatkom júla dostala súbežne od Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.
Na mieste polícia zadržala dvojicu páchateľov. Muž z Lotyšska, ktorý mal areál podpáliť, tvrdí, že bol vydieraný neznámymi osobami cez Telegram. Šofér z Ukrajiny, ktorý ho mal odviezť do poľskej Varšavy, tvrdí, že o útoku nevedel a za zákazku mal dostať 350 eur. V nemeckom Hamburgu bol zadržaný ďalší občan Lotyšska podozrivý z naplánovania útoku, zrejme bratranec podpaľača. O niekoľko dní polícia na východe Slovenska zadržala štvrtého obvineného, Ukrajinca, ktorý mal zabezpečiť odvoz podpaľača z krajiny. Všetky osoby sú vo väzbe.
Odborníci upozorňujú, že Rusko využíva podobné útoky na destabilizáciu situácie v jednotlivých krajinách. Hovorí sa o agentoch na jedno použitie, ktorými mohli byť aj viacerí obvinení.
K útoku sa prihlásila neznáma skupina
Deň po medializácii sa k útoku prihlásila doposiaľ neznáma aktivistická skupina Global Citizens Against War 1984 prostredníctvom e-mailu zaslaného vybraným slovenským médiám. Najstaršia digitálna stopa skupiny pochádza len z 29. júla, teda niekoľko týždňov po tom, ako sa polícia o plánovanom útoku dozvedela od tajných služieb.
Skupina na webe uvádza mená a životopisy dvojice členov, analýza však odhalila faktické chyby a nedostatok overiteľných údajov, preto ide o falošné identity. Distribúcia obsahu skupiny začala byť prakticky v deň publikácie prezdieľavaná ruskými provojnovými kanálmi na sociálnych sieťach.
Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár konštatuje, že pripravovaný útok mohla realizovať ruská GRU s pomocou agentov na jedno použitie, čo je štandardný modus operandi ruskej vojenskej spravodajskej služby.
Ruské útoky potvrdzuje aj samotný Skyeton. Zástupca ukrajinskej spoločnosti uviedol, že Rusi sa pravidelne pokúšajú útočiť na ich výrobné kapacity aj povesť.
Taktika hodnoverného popretia
Bezpečnostní experti z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby NEST vysvetlili, že útokom na druhú krajinu a súbežným prihlásením sa fiktívnych aktivistov sa uplatňuje praktika známa ako plausible deniability, teda hodnoverné popretie. Skutočný aktér vytvára alternatívne vysvetlenie, aby sa dalo presvedčivo poprieť, že sa na incidente podieľal. Táto taktika umožňuje stáť za útokom a zároveň sa od neho oficiálne dištancovať.
Reakcia vlády a medzinárodná spolupráca
Vláda bola kritizovaná za slabú reakciu. Nebola zvolaná bezpečnostná rada štátu ani nebol predvolaný ruský veľvyslanec Sergej Andrejev. Naopak, vládni predstavitelia ho pár dní po zmarenom útoku pozvali na oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania.
Pobúrenie vyvolali aj vyjadrenia podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý sa stotožnil s tvrdením, že fabrika v Haniske je legitímnym vojenským cieľom Ruska. Bezpečnostní odborníci poukazujú na zlú reputáciu Slovenskej informačnej služby, ktorú vedie Gašparov syn Pavol Gašpar.
Analytik Bednár predpokladá, že keďže informáciu dostali obidve spravodajské služby, nešlo o informáciu získanú operatívnou činnosťou, ale prišla zo zahraničia. To by mohlo naznačovať, že slovenské tajné služby naďalej spolupracujú so zahraničnými partnermi. Bednár však vysvetľuje, že paralelné informovanie dvoch spravodajských služieb naopak indikuje nedôveru a snahu predísť tomu, aby dôležitá informácia zapadla.
