Ruská výstava v Bratislave označuje Krym za ruské územie, rezort diplomacie to odmieta
Ruské veľvyslanectvo v Bratislave tento týždeň na sociálnych sieťach informovalo o otvorení fotovýstavy s názvom „Krymské zlato: ‚civilizovaná’ Európa drancuje ruské poklady“. Výstavu pripravila Ruská vojensko-historická spoločnosť, ktorá anektovaný ukrajinský Krym označuje za územie Ruska a prezentuje vlastnú verziu sporu s Holandskom o archeologické artefakty z krymských múzeí.
Artefakty boli v roku 2014 zapožičané na výstavu do Amsterdamu zo štyroch múzeí na Kryme. Po anexii Krymu Ruskom holandské súdy rozhodli, že exponáty sa nevrátia na okupované územie, ale priamo Ukrajine. Ruská ambasáda toto rozhodnutie vo svojom príspevku spochybňuje, hovorí o „nebezpečnom precedense politizácie kultúrneho dedičstva“ a tvrdí, že exponáty boli odcudzené „kyjevským režimom spolu s jeho európskymi patrónmi“.
Ministerstvo zahraničia sa od výstavy dištancovalo
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na otázky o výstave reagovalo, že o jej konaní nebolo z ruskej strany informované a pri jej organizácii neposkytlo žiadnu súčinnosť. Rezort následne vydal oficiálne stanovisko, v ktorom sa od exhibície dištancoval a jej odkaz označil za neprijateľný.
„Verejnú propagáciu obhajujúcu odňatie územia suverénneho štátu silou v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 považujeme za neprijateľnú,“ uviedol rezort diplomacie. Podľa ministerstva má byť náplňou činnosti kultúrnych inštitúcií propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami a považuje za nevhodné, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú Slovensko vníma ako porušenie medzinárodného práva.
V závere stanoviska ministerstvo zopakovalo podporu Ukrajine. „Podporujeme zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ dodal rezort.
Spor o skýtske zlato
Starobylé artefakty, takzvané skýtske zlato, o ktorých ruská výstava hovorí, majú odhadovaný vek približne dvetisíc rokov. Múzeum Allarda Piersona v Amsterdame požičané predmety po skončení výstavy na Krym nevrátilo, pretože si nebolo isté, kto je ich právoplatným vlastníkom.
Holandský Najvyšší súd v júni 2023 rozhodol, že skýtske zlato sa musí vrátiť priamo Ukrajine a nie krymským múzeám, čím potvrdil aj rozsudky nižších súdov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Ukrajina má legitímne právo chrániť svoje kultúrne dedičstvo a že artefakty by mali byť uchovávané na jej území, pokým sa situácia okolo Krymu nestabilizuje. Moskva rozhodnutie kritizovala a označila ho za politicky motivovaný a nebezpečný precedens. Poklad sa na Ukrajinu vrátil v novembri 2023 po takmer desiatich rokoch v zahraničí.
