Riaditeľ musel robiť aj kuriča. Do školy v osade nastúpil spolu s manželkou, zostal v nej 32 rokov
Norbert Koscelník (54) vedie základnú školu v rómskej osade Podskalka v Humennom už 32 rokov a v tomto školskom roku začal svoje siedme funkčné obdobie. Keď mu pred vyše tromi desaťročiami ako mladému absolventovi vysokej školy ponúkli riaditeľské miesto, povedal si, že to vyskúša. Svoje rozhodnutie učiť rómske deti nikdy neoľutoval.
„V rodine sme takmer všetci učitelia. Dve tety boli učiteľky, mama pracovala ako vychovávateľka v centre sociálnych služieb s postihnutými deťmi. Manželka aj obidve sestry sú učiteľky. Mňa to chytilo, keď som mame chodil pomáhať pri rôznych akciách. Tam som získal vzťah k deťom, k tomu, že by som chcel s nimi pracovať,” hovorí Koscelník.
Po skončení vysokej školy v roku 1994 nastúpil spolu s manželkou do školy v osade Podskalka. Ako vysvetľuje, nebola to lokalita, kam by chceli učitelia, najmä mladí absolventi, nastupovať. Keď prišiel na školskú správu, ponúkli mu miesto riaditeľa tejto školy. S manželkou si povedali, že to vyskúšajú a nemajú čo stratiť.
Manželka v roku 2000 odišla učiť do školy v Ptičí, on v osade zostal.
Začiatky boli prekvapivé
Po nástupe ho najviac prekvapilo, že ešte do konca roku 1994 sa v škole kúrilo uhlím. Až v januári 1995 sa zaviedlo kúrenie elektrickými konvektormi, takže dovtedy museli prikladať do piecky. „Pravdupovediac, bolo to pre nás prekvapivé, že v takej dobe sa ešte niekde kúri uhlím, ale trvalo to iba niekoľko mesiacov, takže sme to zvládli,” spomína.
V začiatkoch mu pomáhal dnes už nebohý Michal Kašo, ktorý bol v osade legendou. V škole pracoval už niekoľko desaťročí, bol prvý, kto tu zakladal letné tábory, viedol tanečný a spevácky súbor, neskôr robil vychovávateľa. Zasväcoval ho do toho, ako komunikovať s Rómami a ako si získať ich dôveru a rešpekt.
Práca má zmysel
Podľa Koscelníka je poslaním školy vzbudiť záujem rodičov o potrebu vzdelávania a výchovy a deti pripraviť na bezproblémový prechod do mestských škôl. S deťmi nemali od začiatku problém, srdečnosť a rešpekt si však bolo potrebné vybudovať.
Doba sa podľa neho zmenila, menia sa aj požiadavky spoločnosti, rodičov, správanie, náročnosť a reakcie ľudí. „Dnes to máme ťažšie, čo sa týka požiadaviek na vzdelávanie a komunikáciu s rodičmi. Je potrebné vecne a zrozumiteľne vysvetľovať problémy a navrhovať riešenia. Pri komunikácii s rodičmi je potrebná trpezlivosť a objektívne zhodnotenie situácie,” dodáva riaditeľ.
Negatíva podľa jeho slov vyvažuje srdečnosť a úprimnosť detí, ktoré sú veľmi šikovné.
