Talianska opozícia odmieta reformu volebného zákona
Taliansky Senát v utorok napriek ostrej kritike opozície schválil kontroverznú reformu volebného zákona. Opoziční politici obvinili premiérku Giorgiu Meloniovú, že zmenou pravidiel chce zvýšiť svoje šance na znovuzvolenie v budúcoročných parlamentných voľbách.
Za reformu hlasovalo 113 senátorov, proti bolo 71. Návrh ešte musí schváliť Poslanecká snemovňa, dolná komora talianskeho parlamentu.
Konzervatívna vládna koalícia, ktorú tvoria strany Bratia Talianska (FdI), Liga (LSP) a Vpred Taliansko (FI), navrhuje zavedenie plne pomerného volebného systému. Koalícia alebo aliancia strán, ktorá by získala viac ako 42 percent hlasov, by podľa návrhu mala parlamentnú väčšinu.
Podľa súčasného systému sa väčšina zákonodarcov volí pomerne, zatiaľ čo tretina poslancov je volená v jednomandátových obvodoch. Podľa analytikov tento systém môže zvýhodňovať stredoľavicovú opozíciu. Reforma by jednomandátové obvody zrušila.
Vládna koalícia tvrdí, že reforma prispeje k politickej stabilite v krajine, ktorá je známa častým striedaním vlád. Meloniová je premiérkou od roku 2022 a tento mesiac sa stala predsedníčkou najdlhšie fungujúcej talianskej vlády od druhej svetovej vojny.
„Nejde o stabilitu. Robíte to preto, že si myslíte, že existuje riziko, že prehráte budúce voľby,“ tvrdí však bývalý premiér a líder strany Živé Taliansko (Italia Viva – IV) Matteo Renzi.
Reforma bola prvýkrát schválená dolnou komorou v júli. Jej prijatie však sprevádzal neúspech návrhu Meloniovej na opätovné zavedenie preferenčného hlasovania. V tajnom hlasovaní návrh tesne neprešiel po tom, ako proti nemu hlasovali niektorí členovia vládnej koalície.
Hlasovanie odhalilo napätie vo vládnej aliancii pred budúcoročnými voľbami. Stredoľavica má v prieskumoch verejnej mienky tesný náskok.
Keďže táto reforma bola pozmenená, musí sa teraz vrátiť do Poslaneckej snemovne na záverečné hlasovanie.
Podľa niektorých politikov by nový systém mohol paradoxne pomôcť odporcom Meloniovej. Ak by získali viac ako 42 percent hlasov, mohli by si zabezpečiť parlamentnú väčšinu.
Podporu, ktorá má vládna koalícia, oslabuje nová krajne pravicová strana Národná budúcnosť (FN). Meloniová nateraz odmieta možnosť volebnej dohody s touto stranou. Podľa prieskumov by však prípadné spojenectvo pravice znamenalo získanie jasného náskoku pred stredoľavicovým blokom.
Reforma by zároveň každú volebnú alianciu prinútila ešte pred voľbami oznámiť meno svojho kandidáta na premiéra. Podľa analytikov by to mohlo prehĺbiť napätie medzi lídrami rozdelenej opozície.
„Pre stredoľavicu by to mohlo byť problematické, pretože by to mohlo viesť k predčasnému súboju o vedenie a odhaliť rozpory, ktoré by mohli tento blok oslabiť,“ uviedol Rado Fonda z agentúry SWG.
