Silné sankcie proti Moskve už má Trump na stole. Okrem Ruska sa búria India aj Čína
„Indická strana dala jasne najavo svoje odhodlanie prijať akékoľvek nevyhnutné kroky na ochranu svojich obchodných a hospodárskych záujmov,“ reagovalo indické ministerstvo zahraničia na schválenie amerického zákona, ktorý dáva prezidentovi USA rozsiahle právomoci uvaliť až stopercentné clá na kohokoľvek, kto od Ruska nakupuje energetické suroviny.
Veľkým zástancom „Grahamovho zákona“ – pomenovaného podľa zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý sa ho snažil presadiť – bol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dal by totiž Bielemu domu právomoci obmedziť finančné toky, ktoré živia ruskú vojnu proti Ukrajine. Zákon sa tak dostal na stôl Donalda Trumpa, ktorý ho ešte musí podpísať.
Odpor proti nemu prechovávajú okrem niektorých amerických zákonodarcov najmä hlavní odberatelia ruských nerastných surovín – India a Čína. Zákon sa môže dotknúť aj menších odberateľov, medzi ktorými sú Turecko, Japonsko, ale aj Slovensko a Maďarsko, poukazuje v analýze Atlantic Council.
Hoci zákon dáva prezidentovi možnosť zatlačiť na ruský obchod s nerastnými surovinami, jeho kritici v USA sú presvedčení, že mu dáva priveľa možností zasiahnuť nielen proti nepriateľom, ale aj proti spojencom Washingtonu. „Nemôžeme (prezidentovi) dať viac právomocí, o ktorých vieme, že ich zneužije,“ povedal demokratický kongresman Gregory Meeks.
Podobná kritika podľa magazínu Politico zaznieva aj z Európskej únie – Trump by mohol dostať priveľký priestor na vytvorenie výnimiek pre Čínu či iné štáty, s ktorými sa snaží docieliť širšie obchodné dohody.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o zákone povedal, že „spadá do kategórie nepriateľských krokov a, samozrejme, každé ďalšie sankcie zo strany USA skomplikujú úsilie o nájdenie mierového riešenia na Ukrajine“. Hovorca čínskej diplomacie Guo Jiakun uviedol, že obchodné vzťahy Pekingu nebudú podliehať zásahom alebo nátlaku zo žiadnej tretej strany.
Autor analýzy pre Atlantic Council Daniel Fried v minulosti pracoval ako koordinátor sankcií na americkom ministerstve zahraničia. Tvrdí, že ak by Biely dom chcel, mohol by na základe článku 113 zákona manipulovať so sadzbami ciel, ak konkrétne krajiny znížia alebo úplne zastavia dovoz nerastných surovín z Ruska.
Podobne by podľa neho USA mohli pracovať s veľkými odberateľmi – Čínou a Indiou, aby ich dotlačili k znižovaniu nákupov z Ruska. Fried pripomenul, že v minulosti Washington úspešne použil podobný prístup, keď práve Čínu a Indiu dokázal dotlačiť k odpojeniu sa od iránskej ropy.
Množstvo odoberaných surovín je dôležité aj preto, že práve článok 113 obmedzuje clá na päť najväčších dovozcov ruskej ropy a plynu. Znamenalo by to, že clá by nedopadli na veľa krajín a ich poradie by sa mohlo meniť.
Trump je navyše naklonený ponúknuť Rusku pozitívnejšiu motiváciu ako sankcie. Údajne je ochotný rozbehnúť s Ruskom obchodnú spoluprácu, dokonca aj bez podmienky zastaviť boje na Ukrajine. Dva zdroje oboznámené s obsahom rokovaní, ktoré nedávno v Moskve absolvovali Trumpovi emisári Jared Kushner a Steve Witkoff, uviedli, že USA chcú dať Moskve jasne najavo, že sú ochotné reštartovať vzájomné vzťahy.
Trump tak podľa dostupných informácií odbočil od svojho minuloročného sľubu, podľa ktorého nemali vzniknúť žiadne nové obchodné dohody s Ruskom skôr, ako sa vyrieši vojna. Keďže Ukrajina odmieta Rusku odstúpiť územia, ktoré Moskva požaduje, Washington chce Moskvu motivovať inak – ponúknuť ruským elitám viac motivácie, aby sa usilovali o mier, pričom vidí príležitosť, že obchodné ponuky by presvedčili antiamerických jastrabov v okolí Vladimira Putina, že Trump má skutočný záujem o spoluprácu.
Politický konzultant a bývalý diplomat Balázs Jarábik povedal, že Washington podľa doterajších signálov zvažuje väčšie ústupky Rusku a niektoré dohody by sa dali podpísať, ak aj Moskva dá najavo „konkrétne ústupky“. Doposiaľ bolo podmienkou nastolenie prímeria.
