Chovali ho ako domáce zvieratko. Po 100 rokoch objavili nový druh mačkovitej šelmy
Neďaleko mesta La Paz v strednej Bolívii žije samec mačacieho druhu, ktorý veda ešte donedávna nepoznala. Výskumníci našli v horskej oblasti aj samicu toho istého druhu. Po odchytení jej odobrali vzorku DNA a následne ju vrátili späť do voľnej prírody.
Nový druh mačkovitej šelmy bol potvrdený minulý štvrtok v magazíne Current Biology. Divokú mačku našiel náhodne muž v roku 2016 v regióne Yungas. Po desiatich rokoch sa samca podarilo klasifikovať. Miestni mu dali prezývku Tilcayo, z čoho vzniklo aj meno pre nový druh: Leopardus tilcayo.
Tilcayo vyrástol u Bolívijčana, ktorý ho našiel ako mačiatko na ceste. Po roku v jeho domácnosti si uvedomil, že jeho kocúr asi nebude obyčajný domáci druh mačky, a odovzdal ho do lokálneho útulku Senda Verde pri meste Coroico. Tam sa prišla na túto zvláštnu mačku pozrieť prieskumníčka Paola Nogales-Ascarrunz z National Geographic, ktorá je aj jednou z autoriek publikovanej štúdie.
Nogales-Ascarrunz bola okamžite fascinovaná jej vzhľadom. Je menšia ako bežná domáca mačka, má zaoblené uši a je celá pokrytá leopardími škvrnami. Meria 46 centimetrov a váži 1,4 kilogramu. Fyzické rozdiely, ako dĺžka chvosta či tvar zubov, sú vždy dôležitým druhovým indikátorom, ale nový druh sa podarilo určiť až po génovej analýze.
Tím analyzoval DNA 38 mačiek získaných vo viacerých krajinách Južnej Ameriky vrátane živých jedincov aj kostí z ôsmich exemplárov z múzeí. Vedci zistili, že Leopardus tilcayo sa od ostatných mačiek tigrovitých oddelil približne pred 1,4 milióna rokov, počas obdobia výrazných klimatických zmien.
Mačky tigrovité, známe aj ako „malé škvrnité mačky“ či „tigriny“, boli dlho považované za jednu skupinu mačkovitých šeliem najmä pre výzorový podobu. Genetická analýza však ukázala, že ide o päť samostatných druhov: mačka tigrovitá južná (Leopardus guttulus) z Atlantického dažďového pralesa, mačka tigrovitá severná (L. tigrinus) z oblasti Guyanského štítu, mačka tigrovitá východná (L. emiliae) z brazílskych oblastí Caatinga a Cerrado a mačka tigrovitá oblačná (L. pardinoides) z horských oblačných lesov Ánd a pohoria Talamanca. Piaty druh je Leopardus tilcayo z bolívijských Yungas. Vedci tiež zadefinovali aj nový poddruh Leopardus tigrinus antisuyo z peruánskych Yungas.
„Vôbec nie je prehnané predstaviť si, že zdokonalené metódy použité v tejto štúdii odhalia nové druhy malých divých mačiek v Afrike a Ázii,“ povedal pre National Geographic James Sanderson, zakladateľ a riaditeľ nadácie Small Wild Cat Conservation Foundation.
Tilcayo naďalej žije v útulku Senda Verde, kde ho od zverejnenia publikácie prišlo navštíviť mnoho turistov. Pozornosť ľudí však nevyhľadáva a ľahko sa dostáva do stresu. Ošetrovatelia v útulku sa snažia držať ho mimo dosahu verejnosti a nepripúšťajú návštevníkov, ktorí si ho chcú obhliadnuť, do jeho blízkosti.
Objavenie nového druhu tiež otvorilo diskusiu o ochrane mačkovitých šeliem, ktoré žijú v bolívijských lesoch ohrozených odlesňovaním a požiarmi.
„Na svete existuje množstvo dosiaľ neobjavených druhov a hrozí im, že vyhynú skôr, než ich vôbec stihneme objaviť,“ povedal pre Guardian Eduardo Eizirik, evolučný biológ z Pápežskej katolíckej univerzity v Rio Grande do Sul v Brazílii a hlavný autor štúdie.
Odborníci upozorňujú, že zatiaľ čo klasifikácia nových druhov je významným pokrokom vo vede, zároveň to znamená, že populácie konkrétnych druhov sa zmenšujú, čím narastá riziko ich úbytku.
