Ak bude vojna, sme pripravení?
Štyri stíhačky F-16, trójsky kôň a ani submisívny pacifizmus nás neochránia.
Už na strednej škole som čítal „geopolitického prognostika“ Georga Friedmana. Preto ma neprekvapuje, že ním predpovedané „ohniská konfliktov“ sa dnes rozhorievajú. Od Ukrajiny cez Blízky východ – a ďalšie na rade môže byť východné krídlo NATO.
V knihe Flashpoints: The Emerging Crisis in Europe z roku 2015 načrtáva Friedman aj rôzne scenáre: v niektorom z pobaltských štátov „vznikne“ incident, nasleduje eskalácia násilia v „sivej zóne“ – rizikový je aj Suvalský koridor –, ktorá Rusku umožní začať „legitímnu“ okupáciu daného územia.
O jedenásť rokov neskôr rapídne pribúdajú incidenty s dronmi, prípady narúšania vzdušného a námorného priestoru či sabotáže v rámci takzvanej tieňovej vojny.
Putin sa čoraz častejšie objavuje vo vojenskej uniforme. Pri kontrole východnej hranice na Sachaline hovorí o „genetickom kóde víťazov“, v lete schválil novú doktrínu o rozložení NATO a pribúdajú varovania – aj od tajných služieb –, že sa môže pokúsiť o obmedzený útok. Najskoršie odhady hovoria už o tejto jeseni, najneskoršie o roku 2029.
Vtedy sa končí aj mandát Donalda Trumpa. Pre Putina to možno bude posledná príležitosť udrieť v čase, keď si môže byť istý aspoň neistotou, ktorú Trump – aktuálne zamestnaný Iránom – vnáša do vzťahov so spojencami.
Dodnes zostáva zdrojom neistoty aj Trumpov samit s Putinom na Aljaške, z ktorého bola Európska únia vylúčená, jeho úvahy o anexii Grónska či návšteva šéfa CIA v Moskve.
K možnosti otestovať jednotu spojencov prispievajú aj výroky typu „Slovensko sa kvôli článku 5 nenechá vtiahnuť do vojny“ od Roberta Fica, trójskeho koňa v Európe. Trójskym koňom v našej obrane sú, žiaľ, aj „čínsko-ruské“ kamery, ktoré v prípade potreby môžu poskytnúť dáta Rusom.
Svoju úlohu môže zohrať aj domáca proruská militantná dezinfoscéna. Ak vzniknú vhodné podmienky, jej príslušníci radšej zastrelia „progresívneho nepriateľa“ než „osloboditeľa“.
Vojny už netreba oficiálne vyhlasovať – ani tie kinetické, ani kybernetické. Ilustráciou je aj Sergej Lavrov: nemecké obvinenia v kauze Lipsko označuje za „začiatok skutočnej vojny“. A Putin posiela odkaz, že vojna s vami „bude krátka a rýchla“.
Samozrejme, môžeme to brať ako zastrašovanie. Pokojne to však berme aj inak: ako výzvu nenechať sa zastrašiť a niečo s tým robiť. Hoci je tento stav v rozpore s európskym snom o večnom mieri – pacifistickým sebaklamom, ktorý ignoroval ohniská konfliktov na Balkáne, v Gruzínsku a napokon na Ukrajine.
