Myslíte si, že rozumiete umelej inteligencii? Toto nie je bubu proti miliardárom
Jazyk a schopnosť odovzdávať skúsenosť a informáciu jedného človeka druhému je najdôležitejší nástroj človeka v jeho rozvoji a odstupe od ostatnej biologickej ríše.
Jazyk a pamäť nám umožňujú vytvárať nástroje a zvládať situácie, s ktorými by si jednotlivec neporadil. Stratiť informáciu môže viesť k civilizačnému úpadku a príkladom toho je populácia v Tasmánii, ktorá časom stratila prístup k ohňu a ocitla sa na začiatku ľudskej cesty za technológiou.
Žijeme na celej planéte, bez ohľadu na extrémne teploty, pretože sme schopní odovzdať si informácie, vytvárať nástroje a prispôsobovať svoje prostredie našim potrebám. Prežijeme na púšti aj v Arktíde, len sa musíme vedieť obliecť alebo zapnúť klímu či kúrenie.
Ako spoločná pamäť nám dlho slúžilo ústne podanie, neskôr písmo, kultúra a technológia už nemuseli byť lokalizované v komunite, ktorú rozvinul miestny génius, nové generácie mohli čerpať zo všeobecnej znalosti a vzdelávať sa. Kníhtlač bola ďalším obrovským skokom demokratizácie vzdelania a aj rozvoja vedy. Knihy písané ručne na pergamen boli extrémne vzácne a vaše domáce knižnice zrejme zďaleka predstihnú zbierky, ktoré mali urodzení šľachtici v držbe vo svojej dobe. Mať niekoľko kníh bolo bohatstvo, ktoré si sotvakto mohol dovoliť. A používať napríklad papyrus v našej klíme nebolo vôbec praktické.
Možno už tušíte, kam sa týmto opisom snažím dopracovať. Za necelé polstoročie môjho života sme zažili obrovský rozmach informačných technológií, internetu a najnovšie umelej inteligencie. Svojím spôsobom ide stále o rovnaký princíp, prístup k informáciám a možnosť prístup k nim – pamäti.
Práca s počítačom nebola vôbec intuitívna, stačilo dať niekde zle čiarku alebo spraviť preklep, a glorifikovaná kalkulačka bola v koncoch. Rozvoj internetu otvoril dvere do utópie, v ktorej sa každý môže vzdelávať a rozvíjať. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme, a v tomto stĺpčeku nemám priestor sa vracať k sociálnej dystópii.
Umelá inteligencia je najnovším pohybom ľudstva vpred, nebude to však krok, skok ani šprint, je možné, že nás teleportuje do sveta, ktorého tempo rozvoja bude také obrovské, že na to už ako biologické bytosti nie sme pripravení. Zároveň sa ešte zväčšia rozdiely medzi tými, ktorí zlenivejú, zakrpatia a stanú sa pasívnymi konzumentmi zmien, a tými, ktorí tieto zmeny budú vytvárať a ovládať, vlastniť.
Toto nie je bubu proti miliardárom, toto je budíček pre všetkých, ktorí si myslia, že im gramotnosť s umelou inteligenciou v živote nechýba. Svet zrýchľuje a nečaká.
