Bangladéšske odevné továrne čelia energetickej kríze, zásoby plynu sa míňajú
Fast fashion, ktorá desaťročia plní šatníky, stojí na jednoduchej rovnici. Približne štyritisíc bangladéšskych odevných tovární tká látky, strihá ich a šije z nich oblečenie s využitím jednej z najlacnejších pracovných síl na svete. Plyn z domácich ložísk zabezpečuje lacnú elektrinu a teplo pre tkáčske stroje, farbiace kade a šijacie stroje, zatiaľ čo export financuje hospodársky rast.
Má to však jeden problém: lacný plyn sa už roky míňa a zásoby by sa mohli vyčerpať už v roku 2031. Namiesto rýchleho rozvoja čistých alternatív sa Bangladéš začal spoliehať na skvapalnený zemný plyn (LNG) a uhlie a zároveň kládol prekážky rozvoju bezuhlíkovej energetiky. Vojna na Blízkom východe premenila toto dlho tlejúce zlyhanie na krízovú situáciu. Závislosť Bangladéša od fosílnych palív dnes spôsobuje jednu z najvážnejších energetických kríz na svete. Jej dôsledky sa možno čoskoro prejavia aj na vešiakoch v obchodoch s módou.
Takmer tretina plynu do krajiny dnes prichádza vo forme LNG, prevažne z Kataru. Vojna na Blízkom východe dodávky priškrtila a na niektorých miestach vypadáva elektrina až na 16 hodín denne. Odevným firmám to prakticky znemožňuje udržať si ťažko vybudovanú povesť efektívnych a pružných dodávateľov schopných vyrábať presne načas.
Výpadky elektriny podľa nedávneho prieskumu postihli približne 90 percent tovární na pletené odevy, 60 percent podnikov je ohrozených neschopnosťou splácať úvery a 55 percent zaznamenalo zrušenie alebo zníženie objednávok. Viac ako 200 firiem tvrdí, že ak budú súčasné podmienky pokračovať, môžu úplne skončiť.
Bez plynu prázdne vešiaky
Problémy má už aj záložný systém. Čerpacie stanice v priemyselných oblastiach predávajú päťnásobok bežného množstva nafty, pretože továrne zháňajú palivo do generátorov. Svetové ceny nafty pritom lámu rekordy a štátny distribútor Bangladesh Petroleum Corp. minulý týždeň varoval, že už na budúci mesiac môže zostať bez peňazí na financovanie ďalšieho dovozu.
Varovné signály pritom prichádzali celé roky. Keď po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 vypukla posledná plynová kríza, rovnakému problému čelil Pakistan a začal veľmi rýchlo prechádzať na solárnu energiu. Strešné solárne panely vlani podľa odhadov zabezpečovali 28 percent elektriny v Pakistane, kým dva roky predtým to bolo 10 percent. Textilné a odevné firmy patrili medzi prvé, ktoré ich začali využívať.
Bangladéš má z geografického hľadiska horšie podmienky. Na území veľkom približne ako Anglicko žije 174 miliónov ľudí a celá krajina má zhruba rovnakú hustotu obyvateľstva ako Chicago. Na solárne elektrárne tak zostáva veľmi málo voľnej pôdy. Krajina je zväčša príliš nížinatá na vodnú energetiku a má príliš slabé veterné podmienky na rozsiahle využívanie veternej energie.
