Karin je sklárka: Prácu v korporáte si neviem predstaviť. Poctivá tvorba podľa mňa nemá byť lacná
Karin Banská pracuje v ateliéri Naturium, ktorý založili s otcom pred piatimi rokmi. Ako vyučený sklár ju naučil pracovať so sklom. V 28 rokoch sa živí sklárstvom a aranžovaním rastlín v teráriách.
„Vždy ma bavila manuálna práca, už si neviem predstaviť sedieť niekde od deviatej do piatej. Vyhorieť sa dá aj v kreatívnom odvetví,“ hovorí o práci so sklom technikou Tiffany.
Podnikanie so sklom na slovenskom trhu podľa nej nie je jednoduché. Bez zahraničných zákazníkov by to nešlo.
Ateliér vznikol ako „covidový projekt“. Rodičia majú cestovnú agentúru, otec v jednom hoteli videl geometrické sklenené terárium a ako vyučený sklár sa do toho pustil. Karin sa postupne pridala.
Otec rok trénoval cínovanie spojov, aby boli dokonale hladké. Karin sa to naučila od neho. Výrobu mali doma, v garážach, v prenajatých priestoroch aj na chate.
Štvrtý rok sídlia v kamennej predajni v Bratislave, aby si zákazníci mohli produkty pozrieť naživo. Pripravujú sklárske workshopy a chcú otvoriť väčší ateliér.
Otec vyrába konštrukcie terárií, Karin robí rastlinné aranžmány. Pracuje aj s menšími kúskami skla – dekoráciami, závesnými sklami či vitrážovými obrazmi.
Prvým výtvorom bol sklenený list monstery, ktorý nevyzeral dobre. Mnohé sklá sa popukali, cín nebol hladký. Začiatočnícke pokusy má odložené ako pamiatku.
Typická práca od deviatej do piatej ju už neláka. Ak by došlo k najhoršiemu, nestratila by sa. Uvažuje, že by si k remeslu pribrala grafický dizajn či produkciu.
Minulý rok zažila ľahké vyhorenie z kreatívneho pretlaku. Na pár dní odcestovala a vrátila sa s nápadom spustiť workshopy. Od apríla učí ľudí robiť so sklom.
Do terárií aranžuje bonsaj ako ústredný bod, dopĺňa ho fitóniami, machom a kamienkami. Otec reže sklo na milimetre presne. Používa medenú pásku, cín a špeciálnu techniku Tiffany, známu z vitráží v kostoloch.
Na trhu sú skôr strojovo vyrábané teráriá. Naturium chce vrátiť teráriám podobu spred 180 až 200 rokov v modernejšej verzii. V minulosti sa používali na prevoz exotických rastlín, napríklad banánovníkov či kávovníkov.
Teráriá vyžadujú minimálnu starostlivosť – rozprašovač, občasné zastrihnutie a raz týždenne otvoriť dvierka. Mach po pár rokoch odumrie, vedia ho vymeniť. Niektorým klientom terárium vydržalo päť rokov.
Väčšie a komplexné kusy trvajú dva či tri dni, menšie tri až štyri hodiny. Výrobu majú na chate mimo Bratislavy pre potrebnú vzduchotechniku.
Sklo objednávajú v plátoch – číre dvojmilimetrové zo Slovenska, farebné z Česka, vyrobené v Amerike. Každé farebné sklo je iné, fialové je najdrahšie. Fúkanie skla necháva na zručnejších ľudí.
Chcú zostať pri dekoráciách, zrkadlách, vitrážových obrazoch a sklenených kvetoch. Produkty si kreslí a dizajnuje na tablete, kopírovanie neuznáva.
Majú zákazky z Nemecka, Holandska, Belgicka aj Talianska. Ceny terárií sú od 35 eur za menšie, 50 eur, 75 eur za stredné, väčšie modely stoja viac.
Poctivá tvorba podľa nej nemá byť lacná. Za výsledkom je kvalitný materiál, precízna ručná práca, hodiny trpezlivosti a roky získaných zručností.
Zo sklárskeho ateliéru by sa dalo vyžiť aj bez cestovnej kancelárie, bolo by to však náročné. Materiály nie sú najlacnejšie a marketing na presýtenom trhu si vyžaduje zaujímavý obsah.
