Návrat do školy môže byť pre deti s poruchami príjmu potravy náročný, hovorí Petra Šteinecker
Začiatok školského roka môže byť pre deti a mladých ľudí spojený nielen s návratom do kolektívu, ale aj s väčším porovnávaním, zmenou režimu či spoločným stravovaním v škole. Práve školské prostredie môže podľa liečebnej pedagogičky Petry Šteinecker z organizácie Chuť žiť zohrávať dôležitú úlohu v tom, ako deti prežívajú poruchy príjmu potravy aj samotnú liečbu.
Poruchy príjmu potravy nemusia byť na prvý pohľad viditeľné a netýkajú sa len dospievajúcich dievčat či ľudí s podváhou. Dôležité je všímať si varovné signály a venovať pozornosť aj slovám, ktoré pri deťoch používame.
S čím klienti najčastejšie prichádzajú
Klienti, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc organizácie Chuť žiť, sa stretávajú s ťažkosťami súvisiacimi s vnímaním vlastného tela alebo so vzťahom k jedlu. Nejde pritom vždy o diagnózu poruchy príjmu potravy. Ako uviedla Šteinecker, organizácia je určená pre všetkých, ktorí majú pochybnosti o tom, či je ich správanie v poriadku.
Niektorí klienti prídu už s rozbehnutou mentálnou anorexiou, sú liečení u psychiatra a dodatočne si vyhľadali psychoterapiu alebo nutričnú terapiu. Iní hovoria, že sa s problémom trápia už roky. Môžu mať normálnu hmotnosť, no dlhodobo riešia kalórie, neustále držia diéty a točia sa v kruhu. Na opačnom póle sú klienti s nadváhou alebo obezitou, ktorí sú vystavovaní takzvanému body shamingu.
Deti často prihlasujú rodičia
Detských klientov do 18 rokov prihlási skôr rodič, často prichádzajú aj nedobrovoľne. Niektoré deti však samy povedia rodičovi, že už to nezvládajú a potrebujú s tým niečo robiť. Pri dospelých je to iné, tí musia prísť sami z vlastnej iniciatívy.
Vo väčšine prípadov ide o stavy, ktoré už ohrozujú zdravie. Problém si často všimne pediater, keď zaznamená pokles hmotnosti, alebo rodič, ktorý vidí, že dieťa je úzkostnejšie, depresívnejšie, zmenilo svoje správanie alebo stratilo o niečo záujem. Pri mentálnej anorexii sa objavuje aj potreba kontroly. Keď sa dieťa začne liečiť, túto kontrolu mu postupne berieme, preto môže mať pocit, že sa mu to nepáči.
Školské prostredie prináša porovnávanie
Počas leta môžu byť poruchy príjmu potravy intenzívnejšie, keďže ľudia chodia viac odhalení a je veľa príležitostí, ako sú grilovačky, oslavy či párty. Pri nástupe do školy je to u každého dieťaťa iné. Špecifické to môže byť pre deti, ktoré nastupujú do novej školy – na strednú alebo vysokú.
Typické je porovnávanie so spolužiakmi. Ako príklad Šteinecker uviedla klientku, ktorá závidela spolužiakom, že si dajú desiatu a vôbec nad tým nerozmýšľajú. V liečbe už je vo fáze, keď si desiatu dá, ale v hlave jej to stále šrotuje a prichádzajú výčitky. Potom príde obed a niekedy nevie dojesť ani jednu porciu.
Učiteľ nemá kapacitu kontrolovať, kto čo zjedol
Podľa Šteinecker učiteľ vo všeobecnosti nemá kapacitu kontrolovať, kto čo zjedol, najmä pri starších deťoch. Nemôže sledovať, či každý dojedol desiatu alebo všetko na obed.
