Starship mieri na obežnú dráhu. Najväčšia raketa sveta je pripravená na prvý pokus obletieť Zem
V pondelok má kozmická loď Starship šesťkrát obletieť Zem a pristáť v Tichom oceáne.
SpaceX stojí pred jedným z najdôležitejších testov Starshipu. Tentoraz sa pokúsi dostať obrovskú raketu na obežnú dráhu Zeme. Pokus bude pozorne sledovať aj NASA, ktorá so SpaceX vyvíja upravenú verziu Starshipu ako lunárny pristávací modul pre misie Artemis.
Predpokladá sa, že let bude trvať približne desať hodín. Starship by mala vyštartovať v pondelok 28. septembra medzi 14:15 a 15:30 nášho času zo štartovacej základne Starbase v Texase. Počas letu dosiahne maximálnu výšku 275 kilometrov nad hladinou mora.
Štartovací systém Starshipu je zostavený z nosiča Super Heavy, ktorý má 33 motorov, a z druhého stupňa Starshipu so šiestimi motormi. Celá zostava meria 124 metrov. Ide o doposiaľ najväčšiu raketu, aká bola kedy postavená. Z predchádzajúcich trinástich testovacích štartov boli štyri neúspešné.
Zakladateľ SpaceX a jeho CEO Elon Musk sľubuje, že Starship zostava má byť do budúcna plne opakovateľne použiteľná. Najbohatší muž sveta tiež plánuje stavať ešte väčšie lode pre budúce misie a chce nahradiť svoje rakety Falcon 9 a Falcon Heavy modelom Starship.
Prvýkrát na orbite
Súkromná vesmírna spoločnosť má za sebou už trinásť testových suborbitálnych letov. Kozmické lode doposiaľ nelietali do orbitu, „aby sa maximalizovala bezpečnosť verejnosti a získalo čo najviac informácií,“ uvádza SpaceX.
Pri suborbitálnych letoch sa motory Starshipu na konci stúpania vypli, takže loď nemala dostatočnú rýchlosť na dosiahnutie obežnej dráhy. Takéto trajektórie sú označované za bezpečné, pretože aj pri strate kontroly by loď na ceste späť do atmosféry padala smerom na vopred určené miesto.
SpaceX teraz bude môcť prvýkrát otestovať dlhší let Starshipu na obežnej dráhe, vypustenie nákladu a zámerný manéver na opustenie orbitu.
Starship doručí ďalšie satelity
Vypustenie 26 internetových satelitov Starlink V3 do obežnej dráhy je hlavným komerčným cieľom misie Flight 14. SpaceX uvádza, že satelity by mali zvýšiť kapacitu siete a rýchlosť pripojenia pre používateľov.
„Každý satelit Starlink V3 pridá do konštelácie jeden terabit za sekundu, čiže táto misia zvýši celkovú kapacitu o 26 terabitov za sekundu. To je približne desaťnásobne väčšia kapacita v porovnaní s jedným štartom satelitov Starlink V2 Mini na rakete Falcon 9.“
Táto misia odštartuje budovanie „megakonštelácie“ satelitov Starlink V3. Elon Musk plánuje vypustiť stotisíc satelitov do obežnej dráhy Zeme. Začiatkom júla o tom informoval britsko-americký astronóm a astrofyzik Jonathan McDowell.
Súčasne má Starlink na nízkej obežnej dráhe Zeme už viac ako desaťtisíc satelitov, čo je najviac spomedzi všetkých spoločností. Odhaduje sa, že dokopy obieha Zem približne tridsaťtisíc objektov.
Ani Starlink V3 však nie je najväčšia konštelácia, ktorú chce Musk umiestniť na obežnú dráhu. Začiatkom tohto roka totiž požiadal o povolenie na vypustenie až milióna satelitov v rámci konštelácie Starmind.
„Vypustenie konštelácie jedného milióna satelitov, ktoré budú fungovať ako dátové centrá umelej inteligencie na obežnej dráhe, predstavuje prvý krok na ceste k civilizácii na druhom stupni Kardašovovej škály, teda k civilizácii, ktorá dokáže využívať energiu celého Slnka,“ napísal Musk na webe SpaceX začiatkom februára.
Viacerí odborníci kritizujú Muskove ambície a varujú pred preplnením zemského orbitu, s ktorým sa navýši riziko zrážok vo vesmíre. Astronómovia zároveň upozorňujú, že satelity odrážajúce slnečné svetlo môžu zanechávať jasné stopy na astronomických snímkach. To môže sťažovať pozorovanie slabých objektov a získavanie kvalitných fotografií nočnej oblohy.
Revolúcia vo vesmírnej doprave
Musk verí, že jeho kozmická loď Starship bude prelomovou vo vesmírnej doprave a v budúcnosti umožní lety k Mesiacu aj Marsu. Súčasné testovacie lety majú prispieť k vývoju technológií, ktoré bude NASA overovať aj počas misie Artemis III v roku 2027.
Štvorčlenná posádka NASA má počas Artemis III v roku 2027 letieť na nízku obežnú dráhu Zeme, kde otestuje spojenie lode Orion s testovacími kozmickými loďami spoločností SpaceX a Blue Origin. Pri SpaceX pôjde o testovací Starship, ktorý má neskôr slúžiť ako pristávací modul pre astronautov na Mesiaci. Prvé pristátie astronautov na Mesiaci je v súčasnosti plánované na misiu Artemis IV v roku 2028.
Dlhodobou víziou Elona Muska je využitie Starshipu aj na lety k Marsu. Takáto cesta by mohla trvať približne šesť až deväť mesiacov. Starship preto počíta aj s dopĺňaním paliva na obežnej dráhe Zeme, čo by umožnilo prepraviť k Marsu veľké množstvo paliva, nákladu a ďalších zásob.
