Staviteľ diaľnic zachránil kúsok rieky svojho detstva. Slovensko má tak ďalší chránený klenot
Vzniklo piate súkromné chránené územie na Slovensku. Je ním Ipeľská niva pri Brezničke, ktorá sa rozprestiera na ploche 12,71 hektára a predstavuje jednu z posledných zachovaných častí prirodzenej riečnej krajiny horného Ipľa.
Za projektom stojí Ján Gábor, rodák z Brezničky, ktorý celý život pracoval ako staviteľ diaľnic. „Vyrastal som na mieste, kde sme boli s Ipľom doslova zžití a akoby nám vtiekol do života,“ hovorí.
Ipeľ sa v tomto úseku stále môže správať ako rieka – kľukatí sa krajinou, vytvára meandre a pri vyššej vode sa rozlieva do okolitej nivy. Voda tak dostáva priestor spolu s rastlinami a živočíchmi. Územie zahŕňa záplavové lúky, mokrade, plytké vodné plochy a brehové porasty. Žijú tu bobry, vydry, obojživelníky, ryby, vtáky či netopiere. Medzi najvzácnejšie druhy patrí kriticky ohrozená korunkovka strakatá.
Cesta k vyhláseniu chráneného územia trvala vyše polstoročia. Ján Gábor najskôr pracoval štrnásť rokov na stavbách diaľnic po celom Slovensku. Neskôr pôsobil na Úrade životného prostredia v Poltári, kde sa dostal bližšie k ochrane prírody. Spolu so štátnymi ochranármi pripravili materiál záujmového územia s pracovným názvom Meandre Ipľa, ktorý však v tom čase nebol vyhlásený.
Kľúčovým momentom bolo stretnutie s Mariánom Jasíkom, bývalým riaditeľom NAPANT-u. Keď sa Gábor sťažoval, že štátni ochranári na takéto veci nemajú čas, Jasík mu odpovedal: „Tak ty to sprav.“
Nasledovali roky práce s pozemkami. Gábor časť pozemkov zdedil po rodičoch, ďalšie získal počas pozemkových úprav, v ktorých pôsobil ako člen komisie zastupujúci vlastníkov v Brezničke. Proces trval dva až tri roky. Obec napokon svoje pozemky predala, ďalšie parcely získal od súkromnej vlastníčky. Postupne sa podarilo poskladať približne dvanásť hektárov súvislého územia.
Pri príprave dokumentácie spolupracoval s občianskym združením Slatinka a Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko. Tím zabezpečil odborné prieskumy zamerané na biotopy, ryby či netopiere. Projekt súkromného chráneného územia bol spracovaný v lete 2024, následne ho posudzovala Správa CHKO Cerová vrchovina a Štátna ochrana prírody. Po zapracovaní pripomienok putoval 20. decembra 2024 na Okresný úrad v Banskej Bystrici.
Nasledovali ďalšie mesiace dopĺňania podkladov a rokovaní. Zmena názvu územia rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra si vyžiadala nové spracovanie máp. Ministerstvo životného prostredia napokon potvrdilo možnosť vyhlásenia územia. Dňa 1. júla 2026 sa Ipeľská niva pri Brezničke stala chráneným areálom.
Podľa ekologičky Martiny Paulíkovej je horný úsek Ipľa výnimočný kombináciou rieky, lúk a mokradí. Úsek sa v minulosti vyhol reguláciám, okrem iného preto, že sa tu zvažovala výstavba priehrady, ktorá sa napokon nerealizovala.
„Rieka nie je len samotný vodný tok, teda voda, ktorú na prvý pohľad vidíme. Neviditeľná rieka tečie aj pod nami,“ podotkla Paulíková. Krajina okolo rieky funguje ako zásobáreň vody – pri vyšších prietokoch sa voda rozlieva na záplavové lúky, vsiakne do podložia a v suchších obdobiach sa postupne uvoľňuje.
Ipeľská niva pri Brezničke je piatym súkromným chráneným územím na Slovensku a zároveň prvým, ktorého vznik motivovala ochrana rieky a na vodu viazanej krajiny. Podľa Paulíkovej je ochrana riečnych spoločenstiev mimoriadne náročná pre veľký počet vlastníkov, ktorých súhlas je potrebný.
„Vyhlásením územia za chránené sa práce nekončia,“ pripomína Paulíková. Ide o ďalšiu starostlivosť – vysádzanie stromov popri rieke, kosenie záplavových lúk a úvahy nad náučným chodníkom.
„Musíme si uvedomiť, že najskôr bol Ipeľ a my všetci sme tu len hostia,“ uzatvára Ján Gábor.
