Zelenskyj vyzval Trumpa, aby zapojil Čínu do úsilia o ukončenie ruskej invázie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby vyzval čínskeho lídra na využitie vplyvu Pekingu na Moskvu v rámci diplomatického úsilia primäť Rusko k ukončeniu invázie na Ukrajinu, ktorá trvá už štyri a pol roka.
Zelenskyj povedal novinárom, že zatiaľ nedostal z Bieleho domu žiadnu spätnú väzbu k rozhovorom Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, no očakáva, že sa o ich výsledku dozvie. Krajiny NATO označili Čínu za „rozhodujúceho podporovateľa“ invázie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Zelenskyj, ktorý sa snaží získať väčšiu medzinárodnú podporu pre obranu Ukrajiny, tento týždeň navštívil Spojené štáty, kde sa konalo zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. V utorok vystúpil na Valnom zhromaždení s prejavom a v ten istý deň sa na pôde OSN v New Yorku stretol s Donaldom Trumpom.
Podľa Zelenského Washington presadzuje trojstranné rokovania medzi delegáciami USA, Ukrajiny a Ruska, pričom predstavitelia týchto krajín by v tomto formáte viedli technické rokovania bez účasti ich lídrov. Uviedol, že Ukrajina čaká, kým USA navrhnú termín týchto stretnutí a dodal, že americkí predstavitelia navrhli ako miesto konania rozhovorov Spojené arabské emiráty.
Možnosť skorého obnovenia trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a USA v piatok nevylúčil ani hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Naposledy sa v takomto formáte uskutočnili v Ženeve 17. a 18. februára, predtým sa rokovalo aj v Abú Zabí. Rokovania však nepriniesli žiadny významný pokrok.
Putin v piatok večer v rozhovore s novinármi v Petrohrade odsúdil nedávne ukrajinské útoky hlboko na území Ruska a v oblastiach Ukrajiny kontrolovaných Ruskom. Uviedol, že hoci „návrhy na obnovenie rokovaní sú stále na stole“, Moskva „dôkladne zváži, čo treba urobiť v reakcii na ne“.
Zelenskyj sa počas svojej návštevy USA stretol aj s americkými senátormi a členmi Kongresu a poďakoval im za ich podporu pri schválení rozsiahleho návrhu zákona o sankciách namierených proti Moskve, ktorý prijali minulý mesiac. Trump zákon minulý týždeň podpísal, no jeho opatrenia zatiaľ neuviedol do platnosti.
Sankcie sú kľúčovým nástrojom na prinútenie Putina zasadnúť za rokovací stôl, uviedol Zelenskyj a dodal, že dúfa, že Trump tieto opatrenia aj uplatní. „Sankcie sú skutočne silné… teraz je to všetko v rukách prezidenta Spojených štátov. Môže tento nástroj využiť na vyvíjanie tlaku na Ruskú federáciu,“ povedal ukrajinský prezident.
Dominikánska republika varuje pred falošnými pracovnými ponukami v Rusku
Dominikánska republika varovala svojich občanov pred falošnými pracovnými ponukami v Rusku, ktoré v skutočnosti slúžia na nábor bojovníkov do vojny proti Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí tejto karibskej krajiny vyzvalo Dominikáncov, aby „postupovali obozretne“, ak ich niekto osloví s ponukou práce v Rusku.
Reagovalo tak na sťažnosti, podľa ktorých niektoré pracovné ponuky „súvisia s ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou“. Ministerstvo zároveň odporučilo ľuďom, aby boli obzvlášť opatrní, „ak sa transakcie uskutočňujú výlučne digitálnymi prostriedkami alebo cez sprostredkovateľov, ktorých totožnosť a dôveryhodnosť nie je možné overiť“.
Varovanie prišlo po tom, ako 28-ročný Dominikánec Juan Carlos Avila Espaillat zverejnil na Instagrame videá, na ktorých sa objavuje v bojovej výstroji s puškou na rôznych úsekoch ruskej frontovej línie. Jeho videá získali tisíce lajkov.
„Pozrite, aké krásne je toto pole,“ hovorí na jednom z videí, na ktorom spolu s ďalšími vojakmi postupuje pozdĺž okraja ukrajinského slnečnicového poľa. V neskoršom príspevku Avila Espaillat uviedol, že utrpel zranenie nohy v dôsledku útoku ukrajinského dronu a výbuchu míny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že na vedenie vojny proti Ukrajine využíva zahraničných bojovníkov zo 47 krajín. Dominikánsky minister zahraničných vecí Victor Bisono vyjadril v tejto súvislosti „znepokojenie“ svojmu ruskému rezortnému kolegovi Sergejovi Lavrovovi počas ich stretnutia na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Najmä občania afrických krajín uvádzajú, že boli násilne odvedení do ruskej armády na boj na Ukrajine po tom, čo ich do Ruska nalákali prísľubmi práce. Pokiaľ ide o Latinskú Ameriku, kolumbijská spravodajská stanica minulý mesiac informovala, že Moskva v rámci svojho vojnového úsilia naverbovala aj bývalých kolumbijských vojakov, čo však Moskva poprela. Kolumbijčania boli verbovaní aj ukrajinskou stranou.
