Milníkový biznis v Lučenci: Po fabrike napojenej na kauzu SNS zostali obrie dlhy
Píše sa rok 2008. Zatiaľ čo svetová ekonomika čelila dopadom hospodárskej krízy, v Lučenci panoval optimizmus. Mesto vtedy oznámilo, že do jeho priemyselného parku mieri nový investor. Milióny eur chcela na juhu Slovenska preinvestovať spoločnosť Milenium trading, ktorej názov sa dá preložiť ako „obchod tisícročia“. Ako sa však ukázalo v ďalších rokoch, išlo o biznis, ktorý skončil obrovskými dlhmi a dodnes nie je vyriešený. Škody, ktoré firma za sebou zanechala, sa počítajú na desiatky miliónov eur.
Plány na miliónovú investíciu
Vráťme sa do novembra 2008. Mesto Lučenec vtedy informovalo, že spoločnosť Milenium trading chce v druhej časti priemyselnej zóny Juh investovať do výstavby závodu na ekologické spracovanie plastového odpadu. Na ploche 2,2 hektára plánovala zamestnať približne 40 až 50 ľudí.
O niekoľko týždňov nato firma predstavila konkrétne parametre svojej investície. Chcela preinvestovať 600 miliónov slovenských korún, čo v prepočte predstavovalo približne 20 miliónov eur. „Závod začneme stavať v marci 2009, prevádzka by mala byť spustená do konca roka,“ uviedol na tlačovej konferencii zástupca spoločnosti Marián Svorad.
V závode sa mal spracúvať polyetylénový a polypropylénový odpad, napríklad plastové súčasti výpočtovej techniky, odpad z elektroniky, potravinárskeho, chemického, automobilového, kozmetického alebo farmaceutického priemyslu. Výstupom mal byť alternatívny obnoviteľný zdroj energie, ako napríklad ľahký vykurovací olej alebo technický benzín.
Projektový manažér spoločnosti František Bodor prezradil, že závod mal využívať najlepšiu dostupnú technológiu šetrnú k životnému prostrediu s názvom Plastic Convert Plant. Linka mala ročne spracovať 17-tisíc ton plastového odpadu, ktorý mal byť dovážaný z dvorov na separovaný odpad z okresov Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.
Štátna dotácia a politické prepojenia
Kľúčovým faktom je, že firme výrazne pomohol štát. Získala eurofondy vo výške takmer 14 miliónov eur, ktoré pokryli väčšinu celej investície. Stalo sa tak v čase, keď mal rezort životného prostredia na starosti nominant SNS počas prvej Ficovej vlády.
V priebehu roka 2009 médiá upozornili, že poradcom ministra za SNS Viliama Turského sa stal žilinský právnik Michal Krnáč. Práve on bol predsedom predstavenstva spoločnosti Milenium trading v čase, keď firma získala dotáciu od ministerstva životného prostredia. Krnáč pre agentúru SITA uviedol, že k dotácii pomohol on a jeho tím.
„Skupina, ktorá ten projekt pripravovala v Lučenci, sa dostala do istej fázy, keď ho odborne nevedela zvládnuť, a vtedy oslovila nás, aby sme jej s tým projektom pomohli, čo nám sa zdá absolútne prirodzené, lebo to robíme bežne. Ja to beriem, že to je úspech,“ vysvetľoval Krnáč.
Odmietol však prezradiť mená investorov, ktorí stoja za lučeneckou firmou. „Môžem povedať, že nie je tam nikto vlastnícky tak, aby bol mediálne zaujímavý. Je tam jedna zahraničná právnická osoba a tá je väčšinová, má 85 percent. A je tam jedna fyzická osoba, ale neprepojená politicky, ekonomicky, lobingovo nikam,“ povedal Krnáč. Neskôr odmietol teóriu, že za firmou stojí Ján Slota.
Napojenie na skupinu FPD
K firme sa istý čas hlásila skupina FPD, ktorá patrila do portfólia podnikateľa a dnešného prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela. Skupina si ju dokonca uvádzala medzi svojimi projektmi na webovej stránke. Po tom, čo sa o firmu v roku 2015 začal zaujímať magazín Trend, ju však z webu stiahla.
„Pre uvedenú spoločnosť sme v minulosti zabezpečovali manažment prevádzky a podieľali sme sa na jej financovaní a z uvedeného dôvodu bola dočasne zaradená do nášho portfólia,“ uviedol predseda predstavenstva FPD Corporation SK Milan Tancár.
Prepojenie na kauzu Interblue
O tom, že v prípade spoločnosti Milenium trading nešlo o štandardnú firmu, ukázali ďalšie zistenia, ktoré súviseli s kauzou Interblue. Ešte v roku 2008 ministerstvo životného prostredia predalo povolenky na vypustenie 15 miliónov ton emisií garážovej spoločnosti Interblue Group. Cena za tonu dosiahla 5,05 eura. Interblue následne povolenky predala po 8,20 eura za tonu. Slovensko tak na tomto obchode prišlo o 47 miliónov eur.
Vyšetrovanie ukázalo, že výnos z predaja si rozdelili viaceré schránkové firmy. Najviac získala spoločnosť Crataegus Development. Práve tá poslala 6,1 milióna eur v troch splátkach na účet lučeneckej firmy Milenium trading. Firma napokon skončila pred rokmi v konkurze, ktorý nie je vyriešený dodnes.
