Musíme prestať oddeľovať hru od učenia
V ranom veku môže stavanie veže, vymýšľanie hry alebo vyjednávanie o hračke naučiť deti viac, než si uvedomujeme.
Kim Sloane je vedúca oddelenia EYFS a Year 1 na British International School Bratislava.
Pri prechádzke našimi triedami predškolského vzdelávania na British International School Bratislava je ľahké predpokladať, že deti sa „len hrajú“. Môžete vidieť skupinu štvorročných detí, ktoré starostlivo ukladajú drevené kocky na seba, batoľa špliechajúce vodu cez sériu lievikov alebo dve deti, ktoré sa dohadujú, kto si oblečie plášť lekára v kútiku pre hru rolí.
Pre nezasvätené oko to vyzerá ako jednoduchá zábava. Pre učiteľa raného detstva je to miestnosť plná intenzívneho, vysokoúrovňového učenia.
Ako medzinárodná škola sa často stretávame s rodičmi, ktorí sa pýtajú, kedy začína „skutočné učenie“. Odpoveď je jednoduchá: deje sa práve teraz. V ranom detstve je hra prácou. Vzdelávanie založené na hre nie je prestávkou od akademického vzdelávania, ale najdôslednejším, najprirodzenejším a najefektívnejším spôsobom rozvoja mozgu.
Počas prvých piatich rokov života vytvára detský mozog neurónové spojenia rýchlejšie ako v ktoromkoľvek inom období života. Neuroveda raného detstva potvrdzuje, že deti sa najlepšie učia prostredníctvom aktívneho objavovania vlastnými rukami, nie pasívneho poučovania.
Keď dieťa stavia vežu z kociek, nehrá sa len tak. Testuje gravitáciu, rovnováhu, priestorové vnímanie a geometriu. Keď sa veža zrúti, analyzuje príčinu a následok, upraví svoj návrh a čo je najdôležitejšie, skúša to znova, čím zažíva vedeckú metódu v reálnom čase. Učí sa regulovať emócie tým, že zvláda frustráciu z pádu a mení ju na príležitosť na nový pokus.
Ak by sme túto vežu z kociek nahradili papierovým pracovným listom, bohaté riešenie problémov metódou pokus-omyl by zmizlo. Hra mení abstraktné pojmy na konkrétne porozumenie.
Pre nás ide aj o prípravu našich malých žiakov na budúcnosť, v ktorej sú adaptabilita, spolupráca a kreativita oveľa dôležitejšie ako memorovanie statických faktov.
Keď deti vymýšľajú príbehy a hrajú roly počas napodobňovacej hry, robia oveľa viac, než len vyjadrujú samy seba. Budujú kľúčové zručnosti pre čítanie, sociálny rozvoj a učenie. Vymýšľanie dejových línií pomáha deťom rýchlo sa učiť nové slová, hovoriť zrozumiteľnejšie a lepšie rozumieť príbehom, čo im neskôr výrazne uľahčuje učenie sa čítať. Zdieľanie hračiek a dohoda na pravidlách učí deti chápať pocity iných, zvládať vlastné emócie a dobre spolupracovať s ostatnými. Riešenie zložitých napodobňovacích hier tiež zbystruje ich pozornosť, pomáha im zapamätať si pokyny a umožňuje im prispôsobiť sa, keď sa veci zmenia. V konečnom dôsledku sú tieto základné mozgové zručnosti najväčším ukazovateľom toho, ako dobre si dieťa povedie v škole v budúcnosti.
V multikultúrnom, viacjazyčnom prostredí slúži hra ako univerzálny jazyk. Deti, ktoré prichádzajú hovoriace rôznymi domácimi jazykmi, sa môžu okamžite spojiť prostredníctvom spoločnej hry. Spoločná tácka s kinetickým pieskom alebo spoločný maliarsky projekt umožňuje deťom komunikovať bez slov; to znižuje ich úzkosť a prirodzene im pomáha osvojiť si druhý alebo tretí jazyk prostredníctvom interakcií bohatých na kontext so spolužiakmi a učiteľmi.
Vzdelávanie založené na hre neznamená „všetko je dovolené“ bez pravidiel. Náš prístup sa opiera o usmerňovanú hru. V našich triedach učitelia raného detstva pomáhajú vytvárať podmienky pre zámernú hru. Starostlivo pripravujú zóny učenia, prinášajú podnetné materiály a kladú otvorené otázky na prehĺbenie myslenia, ako napríklad „Čo si myslíš, že sa stane, ak sem pridáme viac vody?“
Potom dokážu odstúpiť a pozorovať individuálnu vývojovú cestu každého dieťaťa. Každá aktivita v našich triedach má zámerný vzdelávací účel.
Srdečne pozývame rodiny, aby sa k nám pripojili na Dni otvorených dverí pre predškolské vzdelávanie a zažili naše živé vzdelávacie prostredie v akcii. Dátum: streda 14. októbra, čas: 9:00 – 11:00, adresa: Pekníkova 4, 841 02 Bratislava.
