Národná banka zlepšila výhľad pre ekonomiku
Národná banka Slovenska zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok na 0,8 percenta. Domácnosti pokračujú v spotrebe, firmy obnovili investície a zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch sa vyvíja priaznivejšie, než centrálna banka očakávala v lete.
Ekonomika tak zatiaľ odoláva aj zvýšenej neistote spôsobenej konfliktom na Blízkom východe. Lepší vývoj však NBS nepremieta do výraznejšieho zlepšenia výhľadu na ďalšie roky. Na rok 2027 naďalej predpokladá rast HDP o 1,9 percenta a na rok 2028 o 2,7 percenta. Vývoj môže výrazne ovplyvniť ďalšia konsolidácia verejných financií a ceny energií.
„Domácnosti aj firmy prekvapili odolnosťou a tento rok skončí lepšie, ako sme čakali v lete,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír.
Firmy rozbiehajú investície
Spotrebu domácností podporuje stabilný trh práce, rast príjmov a pomalší rast cien. Konsolidácia verejných financií mala na spotrebu menší vplyv, než banka očakávala. Domácnosti napriek očakávanému poklesu spotrebu mierne zvýšili a naďalej siahajú aj na úspory.
Po slabšom začiatku roka podniky svoju investičnú aktivitu opäť zvýšili, investovali najmä do dopravných prostriedkov, strojov a zariadení. Časť firiem však pre neistotu a vyššie úrokové sadzby odkladá väčšie projekty.
Oživovanie vývozu
Slovenským exportérom pomáha priaznivejší vývoj zahraničného dopytu. Rast vývozov sa týkal predovšetkým európskych trhov, postupne sa stabilizuje aj export do ostatných krajín. Ťažiskom zostávajú automobily a munícia, oživujú sa vývozy strojov, chemických a ropných produktov.
Zamestnanosť v druhom štvrťroku vzrástla o 0,1 percenta. K rastu prispeli najmä služby. Časť živnostníkov prešla do zamestnaneckého pomeru, čo NBS spája okrem iného s vyšším daňovým a odvodovým zaťažením živnostníkov.
Nominálne mzdy v druhom štvrťroku medziročne vzrástli o 3,8 percenta, čo bolo viac, než NBS očakávala. Kúpyschopnosť domácností sa podľa centrálnej banky nezhoršila.
Inflácia a jej riziká
V auguste sa rast cien spomalil takmer na tri percentá, čo bolo najmenej za posledné dva roky. Pomohli najmä potraviny. NBS však upozorňuje na signály obratu na svetových trhoch s poľnohospodárskymi komoditami a na opätovný rast cien energií.
Celková inflácia by mala v roku 2026 dosiahnuť 3,6 percenta. Na ďalší rok NBS očakáva 3,1 percenta, v roku 2028 by mala inflácia zrýchliť na 3,8 percenta. Oproti letnej predikcii ide pre roky 2027 a 2028 o zvýšenie odhadu o 0,2, respektíve 0,4 percentuálneho bodu.
Dôvodom sú najmä energie. Ich súčasné zdraženie sa do spotrebiteľských cien premietne s oneskorením. V roku 2027 by mala domácnosti pred časťou rastu cien chrániť pokračujúca vládna pomoc, s výnimkou pohonných látok. V roku 2028 sa vysoké trhové ceny energií majú výraznejšie prejaviť v účtoch domácností a v cenách tovarov a služieb.
Deficit nad štyrmi percentami
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth uviedol, že samostatným problémom zostávajú verejné financie. NBS očakáva, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 približne 4,4 percenta HDP. Bez ďalších konsolidačných opatrení sa výrazne nezlepší.
Verejný dlh by mal vzrásť z 62,8 percenta HDP v roku 2026 na približne 64,3 percenta HDP v roku 2028. Pri ignorovaní potreby konsolidácie a pokračovaní nepriaznivého demografického vývoja by mohol hrubý verejný dlh v horizonte desiatich rokov vystúpiť až k hranici 90 percent HDP.
Riziká ďalšieho vývoja
Významným faktorom zostáva vývoj konfliktu na Blízkom východe. Na Slovensku sa prejavuje najmä cez ceny energií. Ropa sa dostala takmer na úrovne zo začiatku vojny a ceny plynu ich už prekročili, situáciu zhoršuje aj nízka naplnenosť zásobníkov.
Ak by ceny energií zostali na súčasných úrovniach dlhšie, slovenská ekonomika by výraznejšie pocítila ich negatívny vplyv najmä v roku 2027. Drahšia energia by zvyšovala náklady podnikov, tlmila investície a konkurencieschopnosť a znižovala kúpnu silu domácností.
NBS hodnotí riziká pre hospodársky rast naďalej ako vychýlené smerom nadol. Pri inflácii prevažuje riziko rýchlejšieho rastu cien, pričom okrem energií môže zohrávať úlohu vývoj cien potravín a dôsledky klimatických javov či vojny na Ukrajine.
Dlhodobou výzvou zostáva starnutie populácie, ktoré bude zvyšovať potrebu pracovníkov zo zahraničia. NBS uvádza, že ukrajinskí odídenci sa postupne integrujú a posúvajú na kvalifikovanejšie pracovné pozície.
