V Bratislave otvorili mexický tapas bar ¡No Manches!
V centre Bratislavy otvorili mexický tapas bar ¡No Manches!. Za projektom stoja spolumajitelia Cyril Holeš a Adam Podgórski, ktorí sa poznajú od siedmich rokov, keď spolu začínali hrať hokej v Slovane. Po desiatich rokoch v športovom svete si splnili sen z mladosti a spustili vlastnú prevádzku.
„Ľudia si nás mýlia s Tex-Mexom a očakávajú burritá. My robíme poctivú mexickú kuchyňu z kukurice bez polotovarov. Pracujeme s ľuďmi priamo z Mexika,“ vysvetľuje 35-ročný Cyril Holeš.
Podnik stavili na mexického šéfkuchára Abela Reyesa, ktorý predtým pracoval v konkurenčnej reštaurácii Mezcalli. Do Bratislavy chcú priniesť aj atmosféru večerného južanského baru.
„Keď hrá dídžej, naši kolegovia z Mexika často vybehnú pred bar a začnú tancovať. Presne túto živelnú energiu a radosť chceme priniesť do Bratislavy,“ hovorí spolumajiteľ baru.
Pôvodne plánovali večerný bar
Pôvodne chceli otvoriť skôr večerný bar. Pri preberaní priestoru zvažovali rôzne koncepty od haluškárne po klasickú krčmu. Rozhodujúce bolo, že ich kamarát Abel práve končil v podniku Mezcalli.
„Abel nám so všetkým pomohol a pri jedlách nás extrémne nasmeroval. Výhodou je, že je zároveň manažér a sme veľmi dobrí kamaráti. Menu je na 90 percent mexické, ale dopĺňame ho – máme tam napríklad peruánsky či brazílsky kokteil, španielske jedlá alebo peruánske ceviche,“ približuje Holeš.
Koncept tapas vznikol podľa jeho slov preto, že v meste chýbalo miesto, kde si človek dá kokteil alebo pivo a k tomu môže ochutnávať menšie porcie. Základom jedál je kukurica, vďaka čomu je väčšina menu prirodzene bezlepková. Tacos aj domáce vyprážané tortilly si vyrábajú sami zo stopercentnej kukurice.
Slováci si kuchyňu mýlia s Tex-Mexom
Podľa Holeša Slováci poznajú slová ako tacos, guacamole či montaditos, no často majú skreslenú predstavu o tom, ako majú naozaj chutiť. Mýlia si ich s kuchyňou v štýle Tex-Mexu a očakávajú burritá alebo rôzne misky, ktoré v samotnom Mexiku na ulici bežne nenájdete.
„Slováci si tiež radi mixujú rôzne omáčky. Mexičania to robia inak – dávajú na jedlá skôr jednu dominantnú omáčku. Robíme to tak, že ich pripravujeme neštipľavé alebo len jemne pikantné, aby si ich zákazníci mohli dochutiť podľa seba,“ dodáva.
Atmosféru Latinskej Ameriky sa v podniku snažia navodiť aj hudbou. Pravidelne u nich hráva latino DJ, mali už aj večer so živou kapelou Mariachi. Neskoro večer kolegovia z Latinskej Ameriky často vybehnú pred bar a začnú tancovať.
„Je to neuveriteľne bezprostredné a prirodzene to strhne aj hostí. Presne túto energiu, radosť a uvoľnenú atmosféru chceme prinášať do Bratislavy,“ hovorí Holeš.
Podnik chce prilákať aj Mexičanov. V budúcnosti by radi organizovali podujatia s konzulátmi. Počas Dňa nezávislosti Mexika ponúkali týždeň špeciálne menu, teraz sa pripravujú na Día de los Muertos – pripravujú špeciálny dezert v tvare farebných lebiek, tematickú výzdobu a jedlá.
Prerábka trvala dva až tri mesiace
Prevádzka funguje podľa Holeša po troch mesiacoch od otvorenia dobre. Júl a august boli podľa neho super, na začiatku pomohli kamaráti, postupne začali chodiť aj cudzí ľudia a vracať sa. Podľa jeho odhadu tvorili 80 percent zákazníkov Bratislavčania a miestni expati.
Názov podniku konzultovali s Abelom, spolupracovali aj so slovenským umelcom Quaidom z Essential Studios, ktorý navrhoval interiér. Pôvodne chceli len vyčistiť priestor a prerobiť toalety dole, no tmavé steny sa k latinskoamerickému konceptu nehodili. Quaid prišiel s nápadom špeciálnej betónovej omietky s rytinami s motívmi mexických zápasníkov.
Prerábka trvala zhruba dva až tri mesiace. Pôvodne chceli otvárať už v apríli, no aj budova musela upravovať stúpačky. Podnik financovali z našetrených peňazí z druhého podnikania, bez úveru.
„Každý ide do prerábky s nejakým rozpočtom a plánovanou sumou, no nakoniec je to vždy viac, než človek čaká. Tým, že náš priestor nie je až taký veľký, sa suma za celú prerábku pohybovala v desiatkach tisícov. Snažili sme sa využiť, čo tu už bolo, a upraviť to – napríklad sme zachovali pôvodné parkety. Vzduchotechniku zabezpečovali majitelia budovy,“ uzatvára Holeš.
