Biela noc má menej diel, no rozsvieti Bratislavu
Bratislava – Festival Biela noc sa v Bratislave koná už 12 rokov a prináša do ulíc mesta svetelné projekcie, digitálne umenie, hudbu a interaktívne zážitky. Podujatie zároveň sprístupňuje miesta, ktoré sú často verejnosti menej známe.
Tohtoročný ročník sa uskutoční od 2. do 4. októbra. Umelci sa zameriavajú na dialóg medzi prírodou a technológiami. Nad Dunajom vyletí 300 dronov, ktoré sa postupne premenia na súhvezdia, kŕdle vtákov, roj včiel či pohybujúce sa ľudské telo. Hlavná festivalová trasa povedie od Eurovey cez historické centrum až po Vydricu, väčšina diel bude prístupná bezplatne.
„Tento rok máme najnižší rozpočet v celej histórii Bielej noci, klesol oproti minulému roku o 250-tisíc eur. Výrazne sme museli okresať počet diel – kedysi ich bolo v Bratislave cez 50, teraz ich máme 30,” uviedla riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.
„Som rada, že okrem silnej domácej scény sa predstavia umelci z Japonska, Francúzska, Veľkej Británie, Švajčiarska, Poľska, Česka, Rumunska, Rakúska, Kanady či Talianska,“ dodala.
Vo svetovej premiére sa predstaví monumentálna 360-stupňová inštalácia britského štúdia Rebel Overlay s názvom Strata, ktorú tvorí dvanásť transparentných LED obrazoviek v oceľovej konštrukcii. Starú tržnicu pohltí multimediálna inštalácia od štúdia NONOTAK, ktoré založili francúzska umelkyňa Noemi Schipfer a japonský audiovizuálny tvorca Takami Nakamoto. Pôjde o sedem párov svetelných kinetických objektov vytvárajúcich trojrozmerné obrazce.
Na promenádu pri Starom meste sa vráti vyza veľká, jedna z najväčších rýb, ktorá kedysi migrovala vodami Dunaja, v podobe monumentálneho svetelného objektu rybieho mláďaťa. Televízna veža Kamzík si pripomenie 100 rokov od spustenia pravidelného rozhlasového signálu a 70 rokov od začiatku šírenia televízneho signálu. Vyšle svetelný signál z veže až k inštalácii na Hlavnom námestí, o čo sa postará Kvant Show Production v spolupráci s kreatívnym tímom BN Label.
Na Hlavnom námestí japonský umelec Yasuhiro Chida vystaví svetelnú krajinu z fluorescenčných nití pripomínajúcu rozhlasové či televízne signály. Primaciálne námestie obsadí svetelná inštalácia rumunského štúdia H3 inšpirovaná slnečnou žiarou. Fasádu Hotela Kyjev premení Samuel Hagara dielom Sféra spojenia, ktoré pracuje s motívom stretu a splynutia dvoch svetov.
Festival sa tento rok potýka s financiami. Fond na podporu umenia (FPU) podobne ako vyše tridsiatke kultúrnych podujatí s viacročnými zmluvami stopol financie. Začiatkom júna dostal festival 50-tisíc eur z FPU na Bielu noc v Bratislave. Na Bielu noc v Košiciach, kde sa koná už 17 rokov, už druhý rok po sebe nedostali žiadnu podporu.
„Aj po tomto ročníku budeme intenzívne hľadať nových partnerov, pretože budúci rok bude zrejme ešte horší ako tento a musíme sa naň pripraviť,“ konštatovala Pacáková. Festival spustil aj crowdfundingovú kampaň.
Niektorí zahraniční umelci boli tento rok ústretoví a zúčastňujú sa na festivale aj za nižšie honoráre, než boli pôvodne dohodnuté. „Veľmi veľa umelcov spravilo ústupky, keď videli, aká je situácia. Opísali sme im stav a postavili ich pred hotovú vec: buď sa dohodneme na nižšej sume, alebo dielo presunieme na iný ročník. Ústupky však spravili aj slovenskí umelci, ktorí sami hľadajú zdroje, ako by mohli zafinancovať vznik a produkciu nových diel,“ hovorí Pacáková.
Festival spomínala aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Koncom marca na tlačovej konferencii k trojročným zmluvám povedala, že na performancii z roku 2023 zneli „sexistické reči“ či „satanistické pesničky“. Voči jej vyhláseniam sa vyhranili organizátori festivalu aj umelci, ktorí vtedy účinkovali.
„Je mi z toho smutno. Naozaj tu 17 rokov tvrdo pracujeme a podarilo sa nám vytvoriť krásne projekty s medzinárodným presahom, oceňované nielen doma, ale aj v zahraničí. Je problém, keď sa kultúra zbytočne politizuje a zneužíva na šírenie dezinformácií a zlosti. Má to dopady aj v rámci hľadania financií u súkromných partnerov. Nie každá súkromná firma chce sponzorovať podujatie, o ktorom sa na tlačovkách hovorí, že je okultistické, satanistické či nevhodné pre deti,“ opisuje Pacáková.
„Všetci sme unavení a kladieme si otázky, čo bude ďalej. Takto sa dá fungovať rok alebo dva, ale nie päť rokov. Myslím si však, že každý, kto pracuje v kultúre, to berie ako svoje poslanie a nie ako obyčajnú prácu, takže sme pripravení aj naďalej makať v týchto absurdných podmienkach,“ povedala. Kultúra je podľa nej na Slovensku dlhodobo marginalizovaná.
